verejnosť
Ekolisty 2 / 2009
Dobrovoľná skromnosť
Dobrovoľná skromnosť, hlavne dobrovoľné vzdávanie sa svojich zbytočných konzumných túžob, vyzerá na prvý pohľad ako skvelý nápad na vyriešenie väčšiny ekologických problémov tohto sveta. To, či sa naozaj dá zachrániť Zem pomocou dobrovoľnej skromnosti sa pokúsime ukázať na nasledujúcich stranách.
Otázka: Ako sa môžem brániť proti doručovaniu letákov, nevyžiadanej reklamy?
V schránke mám každý deň nejaké reklamné letáky. Vôbec ich nečítam, hádžem ich rovno do zberu. Veľa takýchto letákov ale končí aj kade tade na ulici. Pripadá mi to ako strašné plytvanie. Dá sa s tým niečo spraviť?
Niektoré staršie výskumy našej organizácie ukázali, že podobný problém ako Vy rieši pomerne dosť domácností. Takáto reklama pritom vytvorí v schránke až niekoľko kíl odpadu ročne. Našej organizácii sa už pred niekoľkými rokmi podarilo dosiahnuť, že zákon o reklame rieši aj túto nechcenú reklamu.
Každý adresát má možnosť označiť svoju schránku nápisom „Nevhadzujte reklamy“. Tá zabezpečuje, že roznášači reklamy Vašu schránku vynechajú. Nezáleží pri tom, či ide o upozornenie vyrobené „na kolene“, alebo o nálepku výraznej farby, akú ponúkame ľuďom priamo na adrese našej organizácie. Dokonca ak nechcete mať takto označenú schránku a zároveň nechcete dostávať reklamu, môžete upozorniť doručovateľa reklamných materiálov aj písomným oznámením.
V prípade, že napriek tomu nájdete letáky v schránke, máte viacero možností, ako to riešiť. Môžete kontaktovať doručovateľa reklamy (firmy zamerané na distribúciu reklamy - študentské servisy a pod.), alebo samotnú propagovanú firmu. Možným riešením je však aj podanie podnetu na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá je orgánom dozerajúcim na dodržiavanie tohto ustanovenia zákona o reklame. Sankcia za porušenie sa pritom pohybuje až do výšky 66 300 € (2 000 000 Sk).
Ekolisty 1 / 2009
Ružínska priehrada volá o pomoc (plagát)
Plagát A2, plnofarebný na recyklovanom papieri, rok vydania 2008.
Obsahuje informácie o znečistení Ružínskej priehrady. Dozviete sa o znečistení priehrady a o tom ako znižovať množstvo svojho vyprodukovaného odpadu. Motív - znečistená Ružínska priehrada.
Ružínska priehrada volá o pomoc (leták o znečistení Ružína)
Domáce a komunitné kompostovanie (brožúra)
Brožúra A5, 24 strán, plnofarebná na recyklovanom papieri, rok vydania 2005.
V brožúre nájdete informácie ako kompostovať doma alebo v komunite. Obsahuje množstvo informácií pre správne kompostovanie, o výbere miesta pre kompostovisko, popis rôznych druhov zásobníkov na kompostovanie, popis surovín, popis procesu kompostovania, riešenie problémov pri kompostovaní, popis využitia hotového kompostu a mnohé iné.
Ekolisty 2/2008
Odpoveď petičného výboru a Priateľov Zeme - SPZ na návod pána Ing. Fecka
Odpoveď petičného výboru a Priateľov Zeme na otázky živnostníka Ing.Štefana Fecka
1. Aký je teda váš návrh na nakladanie s tzv. nebezpečným odpadom? 2. Kde sa má likvidovať rôzny technologický odpad od súčasných, ale aj od ´sľubovaných´ investorov, rozvíjajúcich svoju výrobu na území mesta? Nebezpečný odpad (NO) je termín, ktorý jednoznačne používa zákon o odpadoch, preto nie je na mieste používať skratku „tzv“. Nemáme nič proti súčasnej prevádzke spaľovne Fecupral ani nie sme a priori proti spaľovniam. Vždy sme sa vyjadrovali ku konkrétnym chybám a nedostatkom navrhovaného projektu. Pre určité percento odpadu je naozaj spaľovanie jedinou možnosťou. Väčšina NO však nekončí a ani nebude končiť v spaľovniach. Z celkového množstva nebezpečných odpadov je potrebné vyseparovať odpady recyklovateľné, ktorých množstvo zavádzaním nových technológií pribúda; odpady nespáliteľné, ktoré len zaberajú kapacitu; odpady, pre ktoré existuje alternatívna nespaľovacia technológia na ich zneškodnenie (uprednostňovať tieto technológie sa zaviazalo aj Slovensko prijatím Štokholmského dohovoru). Až po „vyradení“ týchto odpadov ostáva časť, pre ktorú je vhodné už len spaľovanie s využitím energie, pri použití najlepšej dostupnej technológie. Na to však nie je treba takú veľkú spaľovňu, akú navrhuje spol. Fecupral. Pre súčasné potreby tohto regiónu postačuje aj súčasná kapacita spaľovne. Zároveň si dovoľujeme zdôrazniť, že kapacity spaľovní na Slovensku nie sú napĺňané. Príkladom je napr. v súčasnosti najväčšia spaľovňa NO v Šali s kapacitou 10 000 ton, ktorá má k dispozícii cca 3000 ton pre iné subjekty. V súčasnosti sa tiež uvádza do prevádzky zrekonštruovaná spaľovňa NO v Kysuckom Novom Meste s kapacitou 1200 ton / rok. 3. Prečo by mesto nemohlo ekonomicky ťažiť z takto vyrobenej elektrickej a tepelnej energie? Investor projektu s mestom o dodávke energie nerokoval pred ani po podaní projektu na MŽP. Tiež nám nie je jasné, či si pán Fecko predstavuje, že mesto túto energiu dostane ako „bonus“ za umožnenie činnosti novej prevádzky? Nie je bližšie špecifikované ani množstvo vyrobenej a dodávanej energie, energetické využitie odpadov. Na zásobovanie energiou je potrebná kontinuálna prevádzka. Čo sa bude diať v prípade nedostatku odpadov? V záujme dosiahnutia ziskov sa budú spaľovať aj tie, ktoré boli vytriedené na recykláciu, resp. sa bude dovážať odpad z celého Slovenska? 4. Na základe akých podkladov (meraní, vedeckých expertíz) došiel petičný výbor k tomu, že hrozí zvýšenie tuhých odpadov a množstva ročných emisií do ovzdušia a vody? Tento fakt je možné dokázať elementárnymi znalosťami matematiky a fyziky. Ak spaľovňa spáli ročne cca 600 ton odpadu, vyprodukuje podľa oficiálnych dokumentov 10-30% tuhých nebezpečných odpadov, čo je minimálne 60 ton. Ak sa kapacita rozšíri a spaľovňa spáli trebárs len 12 000 ton (ako tvrdí Andrej Petruš), vznikne minimálne 1200 ton tuhých odpadov, ktoré sa musia uložiť na skládku pre nebezpečný odpad. Aj na Slovensku ešte stále platí zákon zachovania hmotnosti, takže keď dáme viac hmoty na vstup, musí sa nám zvýšiť výstup. To platí aj o celkových emisiách. Opäť opakujeme, že emisné limity síce budú dodržané, ale tie sa rátajú na objemové jednotky – na meter kubický. Celkové ročné emisie udávajú celkové množstvo (hmotnosť) vypustených látok, teda počet vypustených metrov kubických týchto látok. Keďže stále platí vyššie spomenutý fyzikálny zákon, tak sa zákonite emisie (v kubických metroch) zvýšia. 5. Sú ľudia a poslanci vo Veľkom Šariši hlúpejší alebo prezieravejší, ako sme my v Prešove, keď schválili zámer umiestnenia spaľovne (nadregionálneho centra zhodnocovania odpadov) do Veľkého Šariša? K tomu možno povedať len „chvalabohu“, že máme v Prešove poslancov, ktorí neodsúhlasili niečo, čo majú podané len ústnou formou, bez toho aby sa oboznámili s celým projektom. Ako je zrejmé z posledného obdobia, poslanci Veľkého Šariša tento prístup prehodnotili a svoje uznesenie o súhlase s umiestnením spaľovne v tomto meste zrušili. Za petičný výbor – Mgr. Katarína Vrábľová Priatelia Zeme – SPZ – Ladislav Hegyi, predsedaStránky
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- …
- nasledujúca›
- posledná »