Spálením komunálneho odpadu vznikajú tuhé odpady vo forme popola a popolčeka. Popol (používa sa aj termín „škvara“) je odpadom, ktorý zostáva na rošte v spaľovacom kotle a predstavuje 25 – 30 % hmotnosti zo vstupného odpadu. Popolček je zachytený v rámci systému čistenia spalín vznikajúcich horením odpadu a jeho množstvo je cca 3 – 5 % z hmotnosti vstupného odpadu.

Prevádzkovatelia spaľovní odpadov tvrdia, že popol, ktorý spaľovaním odpadov vzniká, je vhodný na využitie v stavebnom priemysle. Dokonca ho označujú ako inertný materiál a len 3 % vzniknutého popolčeka považujú za nebezpečný odpad, ktorý je potrebné po solidifikácii skládkovať.

Je preukázané, že nielen popolček, ktorý je extrémne nebezpečný (obsahujúci dioxíny a furány), ale aj popol obsahuje nielen ťažké kovy, ale aj iné nebezpečné látky. Takže jediné environmentálne riešenie je popol a popolček zo spaľovní odpadov skládkovať! [Zdroje: 1, 2]

Čo obsahuje popol?

Výsledky výskumnej správy „Waste Incinerator Bottom Ash in a Circular Economy“ [Zdroj] z januára 2022 ukázali, že v popole zo spaľovní komunálnych odpadov sa nachádzajú:

• arzén, bárium, kadmium, kobalt, chróm, olovo, ortuť, molybdén, nikel, antimón, vanádium, chloridy, sulfidy, ktoré podľa nariadenia EÚ REACH sú veľmi bioakumulatívne, karcinogénne, mutagénne. Ďalej spôsobujú reprodukčnú toxicitu; narušenie endokrinného systému; toxicitu pre špecifický cieľový orgán pri opakovanej expozícii; chronickú toxicitu pre vodné prostredie, 

• dioxíny a furány, hoci vo väčšej koncentrácii sa nachádzajú v nebezpečnom popolčeku (iba jedna európska krajina zisťuje celkovú koncentráciu dioxínov a furánov v popole),

• bromované spomaľovače horenia vo vyšších koncentráciách ako v popolčeku (žiadna európska krajina nepožaduje analýzu popola na tieto nebezpečné látky),

• dvakrát vyššie koncentrácie polychlorovaných bifenylov (ďalej len „PCB“)  ako v popolčeku (len tri krajiny v Európe hodnotia celkovú koncentráciu PCB v popole na použitie ako stavebný agregát a žiadna nehodnotí PCB vo výluhu),

• trojnásobne vyššie koncentrácie perfluóralkylových a polyfluóralkylových látok ako v popolčeku (žiadna európska krajina nepožaduje analýzu popola na tieto nebezpečné látky),

• celkovo 565 mikroplastových častíc na kilogram popola,

Ďalej uvedená správa poukazuje na skutočnosť, že existujúce skúšobné metódy na používanie popola v stavebníctve zahŕňajú len zisťovanie napr. ťažkých kovov (nie ostatných nebezpečných látok) v popole, ďalej sa uskutočňujú len krátkodobé vylúhovacie testy, ktoré nezohľadňujú dlhodobé účinky zvetrávania vo vonkajšom prostredí. Súčasné bezpečnostné normy pre stavebné produkty sú zastaralé, nerátajú s použitím popola v nich, pričom bol preukázaný negatívny vplyv na fyzikálne vlastnosti týchto produktov – napr. zhoršenie pevnosti v tlaku.

Na základe uvedeného environmentálni odborníci varujú pred aplikáciou popola ako neviazaného tak v kamenive (t. j. na cesty a chodníky), ako aj vo viazaných kompozitoch (napr. vo výrobkoch na báze cementu). Súčasné využívanie tohto popola v stavebníctve a chýbajúca celoeurópska regulácia môže znamenať veľké environmentálne problémy v budúcnosti. Pôsobením prírodných faktorov môže dôjsť k závažnému znečisteniu životného prostredia po rokoch výluhmi a priesakmi z takýchto materiálov.

Európske štáty si nakladanie s popolom a popolčekom riešia individuálne, chýba celoeurópska regulácia a celoeurópske legislatívne zastrešenie. Tak napríklad v Nórsku je používanie tohto popola úplne zakázané a popol sa musí uložiť na príslušnú skládku, v Írsku a v Luxembursku zakazujú domáce použitie, ale umožňujú export do iných krajín. V Holandsku sa využíva všetok popol, ktorý jeho spaľovne na komunálny odpad vyprodukujú. V ostatných európskych štátoch nie sú buď žiadne regulácie alebo sú regulácie na základe zisťovania prítomnosti ťažkých kovov (nie však ostatných nebezpečných látok), resp. sa popol používa selektívne, napr. len do cestného telesa.