Množstvo európskych štúdií ukazuje, že väčšina toho, čo je v súčasnosti vyhadzované ako zmesový komunálny odpad (ZKO), je recyklovateľná. To znamená, že významná časť toho, čo sa v súčasnosti ukladá na skládky odpadov alebo sa spaľuje, by sa mohla recyklovať alebo kompostovať. 

Analýzy zmesových odpadov, ktoré boli uskutočnené v posledných rokoch na území Slovenska, tento fakt potvrdzujú. Priemerné hodnoty (vážený priemer) poukazujú na to, že vyše 80 % zmesového odpadu je odpad, ktorý sa v SR bežne triedi alebo by sa dal kompostovať. [Zdroj]

Tabuľka 1: Zloženie ZKO na základe prieskumov zo zástavby rodinných domov a zo zástavby bytových domov vykonaných v 45-tich obciach SR (výsledky z analýz realizovaných v rokoch 2017 – 2019). [Zdroj]

Zložka komunálneho odpadu	Hmotnostné zastúpenie v ZKO
Papier a lepenka	6,77 %
Kompozitné obaly na báze lepenky	1,41 %
Plasty	10,85 %
Sklo	4,85 %
Kovy	3,28 %
Biologicky rozložiteľný odpad	45,93 %
Textil a obuv	4,72 %
Drevo a drevotrieska	0,25 %
Drobný stavebný odpad	3,12 %
Elektroodpad a nebezpečný odpad	0,93 %
Pneumatiky	0,06 %
Nevytriediteľný zvyšok	17,82 %

Že to nie je náhoda, ukazuje aj správa Defra (Ministerstvo pre životné prostredie, potraviny a záležitosti vidieka Veľkej Británie) zverejnená v auguste 2020, v ktorej sa uvádza, že: „Z celkového zvyškového odpadu vznikajúceho v domácnostiach v Anglicku v roku 2017 by sa odhadom 53 % dalo kategorizovať ako ľahko recyklovateľný, 27 % ako potenciálne recyklovateľný, 12 % ako potenciálne nahraditeľný a 8 % ako buď ťažko recyklovateľný alebo ťažko nahraditeľný“. [Zdroj]

 

Preukázateľná korelácia medzi vysokou mierou spaľovania a nízkou mierou recyklácie

Existuje aj preukázateľná korelácia medzi vysokou mierou spaľovania a nízkou mierou recyklácie. A tak sa miera energetického využitia stala v niektorých európskych štátoch prekážkou v napĺňaní recyklačných záväzkov.

Spaľovne sú veľmi drahé zariadenia. [Zdroj] Aby boli ekonomicky rentabilné, potrebujú zabezpečiť konštantný prísun obrovských množstiev odpadov. To sa deje na úkor aktivít na predchádzanie vzniku odpadov, ich opätovného používania, recyklácie a kompostovania. V prípade nevyhnutnosti plnenia vysokých záväzných recyklačných cieľov nahrádzajú spaľovne domáci odpad odpadom z dovozu. [Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5]

 

Viedeň

Viedeň, ktorá má až štyri zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov, má problémy so zlepšovaním miery recyklácie. Rakúsko v roku 2019 dosiahlo 58 % mieru recyklácie komunálnych odpadov. Viedeň recyklovala len 35 % komunálnych odpadov, čím zaostáva za rakúskym priemerom o 23 percentuálnych bodov.

To znamená, že zvyšok krajiny musí triediť aj za Viedenčanov. Ak by Viedeň nebola súčasťou Rakúska, tak by Rakúsko recyklovalo nie 58 %, ale vyše 70 % komunálnych odpadov. [Zdroj údajov: Inventarizácia odpadového hospodárstva v Rakúsku – správa o stave z roku 2021 (referenčný rok 2019)]

Graf č. 1: Korelácia medzi vyššou mierou spaľovania a nižšou mierou recyklácie v spolkových krajinách Rakúska.

 

Paríž

Ešte horšie je na tom Paríž. Na území mesta je jedna z najväčších európskych spaľovní odpadov, v ktorej sa v roku 2020 energeticky zhodnotilo 73 % komunálnych odpadov. Len 21 % sa recyklovalo a 6 % bolo uložených na skládku odpadov. V porovnaní s národným priemerom (46 % recyklácia a 34 % spaľovanie) sa v Paríži recykluje o 25 percentuálnych bodov menej a spaľuje o 39 percentuálnych bodov viac. [Zdroj]

 

Londýn

Na základe oficiálnych štatistických údajov Úradu pre životné prostredie Veľkej Británie (Defra statistics) o nakladaní s komunálnym odpadom v jednotlivých častiach Anglicka je preukázané, že s rastúcou mierou spaľovania klesá miera recyklácie. Najhoršie na tom je Londýn, ktorý má v Anglicku najvyššiu mieru spaľovania (63 %) a tiež najnižšiu mieru recyklácie (30 %). [Zdroj]

Graf č. 2: Korelácia medzi vyššou mierou spaľovania a nižšou mierou recyklácie v regiónoch Veľkej Británie. [Zdroj]

 

Amsterdam

Amsterdam je ďalším príkladom. Miera recyklácie komunálnych odpadov je na úrovni 27 %. To je o 30 percentuálnych bodov menej, ako je holandský národný priemer (57 %).

 

Košice a Bratislava

Analýza odpadového hospodárstva v ôsmich najväčších mestách Slovenska, ktorú vykonal Inštitút cirkulárnej ekonomiky preukázala, že v Košiciach a v Bratislave, kde sa nachádzajú spaľovne na komunálny odpad, je miera recyklácie od 5 do 20 percentuálnych bodov nižšia ako v ostatných krajských mestách.[Zdroj: Analýza odpadového hospodárstva v ôsmich najväčších mestách Slovenska  (INCIEN, 2020)]

Graf č. 3: Korelácia medzi vyššou mierou spaľovania a nižšou mierou recyklácie v krajských mestách Slovenska12

 

Štúdia Wuppertalského inštitútu

Už v roku 2015 štúdia z Wuppertalského inštitútu zistila, že v šiestich európskych krajinách už spaľovacie kapacity presahujú 50 % ročnej produkcie komunálneho odpadu. Tento stav je už nežiadúci, pretože vysoká miera spaľovania odpadov brzdí snahu týchto krajín na dosiahnutie recyklačných cieľov EÚ – 60 % recyklácie v roku 2030 a 65 % recyklácie v roku 2035. [Zdroj]

 

Dánsko

Propagátori energetického zhodnocovania odpadov radi používajú ako pozitívny príklad Dánsko. V Dánsku sa spaľuje 48 % komunálneho odpadu, 52 % sa recykluje a 1 % sa ukladá na skládky odpadov. Dánska vláda však pochopila, že takto nastavené odpadové hospodárstvo im bráni splniť recyklačné ciele a aj ciele v oblasti klimatickej neutrality. Preto v roku 2020 uzavreli dohodu (naprieč celým politickým spektrom), že do roku 2030 znížia kapacitu spaľovní o 30 %. [Zdroj]

Dánsky minister pre klímu Dan Jørgensen povedal: „Teraz spúšťame veľmi potrebnú zelenú transformáciu odpadového sektora. Už 15 rokov sme sa pokúšali vyriešiť problém so spaľovaním, no neúspešne. Teraz musíme prestať dovážať plastový odpad zo zahraničia, aby sme naplnili prázdne spaľovne a spaľovali ho na úkor klímy. S touto dohodou zvyšujeme recykláciu a znižujeme spaľovanie. Bude to mať významný vplyv na klímu.“ [Zdroj]