Spaľovne odpadov nie sú len zdrojmi skleníkových plynov (predovšetkým CO₂), ktoré zhoršujú klimatické zmeny, ale sú aj zdrojmi rôznych druhov znečisťujúcich látok, ktoré poškodzujú kvalitu ovzdušia a tým ohrozujú životné prostredie, ale aj zdravie obyvateľstva. 
 

Spaľovne – veľké zdroje znečisťovania ovzdušia 

V zmysle legislatívnych predpisov sú spaľovne odpadov zaradené medzi „veľké zdroje znečisťovania ovzdušia“. Spaľovňa odpadov s kapacitou 100-tisíc ton spáleného odpadu vypustí z komína do ovzdušia ročne 600 000 000 m³ spalín [Zdroj: Dodatok k imisno-prenosovému posúdeniu stavby Centrum cirkulárnej ekonomiky (CEE) Šaľa] a s kapacitou 200- tisíc ton až 1 216 000 000 m³ spalín [Zdroj: Rozptylová štúdia – Imisno-prenosové posúdenie stavby Centrum cirkulárnej ekonomiky (CEE) Zavar]. Emisné limity umožňujú, aby tieto spaliny obsahovali desiatky ton oxidu dusíka, oxidu uhoľnatého, niekoľko ton oxidu siričitého, chlorovodíka a tuhých znečisťujúcich látok a niekoľko kilogramov ťažkých kovov. Spaľovne odpadov majú povolené emitovať ročne aj miligramové množstvá dioxínov a furánov. Aj keď sú na prvý pohľad tieto množstvá mizivé, je potrebné poukázať na fakt, že ide o najnebezpečnejšie látky na svete, ktoré ohrozujú zdravie človeka už v triliónových koncentráciách (čo je 0,00000000000000x kg). 

Tabuľka: Povolené emisie znečisťujúcich látok zo spaľovní odpadov s ročnou prevádzkovou dobou 8 000 hodín rozdelené podľa kapacity spaľovania.

[Zdroje: Dodatok k imisno-prenosovému posúdeniu stavby Centrum cirkulárnej ekonomiky (CEE) Šaľa; Rozptylová štúdia – Imisno-prenosové posúdenie stavby Centrum cirkulárnej ekonomiky (CEE) Zavar]

Výskum potvrdil obavy: 9 z 10 vajec z domácich chovov z okolia spaľovní obsahuje nadlimitné množstvo dioxínov

Výsledky výskumu v roku 2021 na základe biomarkerov – ako sú slepačie vajcia, ihličie a machy v okolí štyroch spaľovní odpadov poukázali na prítomnosť nadlimitného množstva dioxínov, ale aj ďalších škodlivých toxických látok ako sú dioxínom podobné PCB (polychlórované bifenyly), PAU (polyaromatické uhľovodíky) a PFAS (perfluóralkylové látky). [Zdroj]
 

Obrázok: Aké ročné emisie a zvyšky môžu vznikať v modernej spaľovni odpadov? Kliknutím na otáznik sa zobrazia podrobnosti o danej látke.

Zvýšenie dopravného zaťaženia

Na „nakŕmenie“ spaľovne odpadov je potrebné zabezpečiť značnú dopravnú obsluhu (dovoz a odvoz odpadov do a zo spaľovne). V závislosti od kapacity spaľovne sa jedná o stovky prejazdov ťažkých nákladných automobilov a desiatky prejazdov osobných automobilov denne. Tie so sebou „prinášajú“ okrem odpadu a ľudí aj negatívne vplyvy na zdravie a životné prostredie – zvyšujú prašnosť, otrasy, hladinu hluku a emisie výfukových plynov. [Zdroj]

Medzi emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných automobilmi patria: CO – oxid uhoľnatý, NO_x – oxidy dusíka, SO₂ – oxid siričitý, NMVOC – prchavé organické látky, prachové častice PM10 a PM2,5, ťažké kovy napr. Cu - meď, Pb – olovo, Hg – ortuť a Zn – zinok. [Zdroje: 1, 2]

Tabuľka: Intenzita prejazdov ťažkých motorových vozidiel vyvolaných činnosťou spaľovne odpadov podľa ročnej kapacity spaľovne.

Európska komisia žaluje Slovensko pre zlú kvalitu ovzdušia

Na Slovensku meria kvalitu ovzdušia 38 monitorovacích staníc, ktoré podľa špecifických podmienok prostredia kontinuálne merajú znečisťujúce látky v ovzduší ako oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, oxid siričitý, ozón, benzén a jemné prachové častice (PM 10 a PM 2,5). Manuálne sa vykonávajú aj merania ťažkých kovov (arzén, kadmium, nikel a olovo) a benzoapyrénu. [Zdroj]

Výsledky merania poukázali na prekročenie limitných hodnôt pre jemné prachové častice PM 10 – stanovených v právnych predpisoch EÚ o kvalite okolitého ovzdušia. Pretože Slovensko nepreukázalo prijatie adekvátnych opatrení na zníženie koncentrácií PM 10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj, aglomerácie Košice a zóne kvality ovzdušia pre Košický kraj, Európska komisia prikročila k nepopulárnemu kroku a žaluje Slovensko na Európskom súdnom dvore. [Zdroj]

V kontexte vyššie uvedených informácií je nežiaduce stavať nové zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré uvoľňujú do ovzdušia aj jemné prachové častice PM 10. Spaľovne odpadov aj zvýšená automobilová doprava preukázateľne zvyšujú ich koncentráciu v ovzduší. A treba napísať, že zbytočne, pretože existujú alternatívy, ktoré sú v mnohých smeroch šetrnejšie ako spaľovne odpadov.

Správa o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike 2019

V dokumente sa uvádzajú aj údaje o znečisťujúcich látkach, ktoré táto monitorovacia sieť staníc nemeria a sú založené na priamych meraniach emisií stredných a veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sú povinní merať ich prevádzkovatelia. 

V samotnom dokumente nájdeme takéto vyjadrenia o dioxínoch a furánoch ako aj o perzistentných organických zlúčeninách (POPs), medzi ktoré dioxíny a furány patria: 

"Spaľovanie je druhým najčastejším spôsobom likvidácie odpadu v Slovenskej republike. Uvoľňuje sa pri ňom veľké množstvo energie a zároveň aj rôznych látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú ťažké kovy, polycyklické uhľovodíky (PAHs) a perzistentné organické zlúčeniny (POPs). 

Medzi rokmi 1990 – 2018 emisie všetkých znečisťujúcich látok v sektore odpadov výrazne poklesli. Pri dioxínoch a furánoch bol pokles až takmer 96 %, pričom množstvo zneškodneného odpadu spálením sa znížilo o takmer 77 %. Príčinou je zlepšenie technického vybavenia súčasných zariadení spaľovní, prechod na energetické využitie odpadu a tiež výrazné zníženie počtu prevádzok spaľujúcich odpady pre nesplnenie stále prísnejších emisných limitov."

Informácia o výraznom znížení emisií dioxínov a furánov vyzerá byť optimistická, no túto informáciu je potrebné viac vysvetliť. Deklarované zníženie emisií dioxínov a furánov spôsobilo ukončenie prevádzky niekoľkých spaľovní napr. na zdravotnícky odpad, ktoré už vôbec nespĺňali emisné limity na tieto látky. Je síce pravda, že súčasné moderné spaľovne oveľa účinnejšie zachytávajú znečisťujúce látky vrátane ťažkých kovov, dioxínov a furánov, avšak ani tu si nemôžeme byť istí ich skutočnými emisiami, pretože merania týchto nebezpečných látok sa vykonávajú raz za 6 mesiacov a to za ustálených podmienok a nie za podmienok štartovania, ukončovania procesu spaľovania alebo pri poruchách, kedy sa preukázal zvýšený únik týchto látok.  

Okolie spaľovní odpadov je kontaminované dioxínmi

Biomonitoringom v okolí spaľovní odpadov, ktorý sa uskutočnil v roku 2021 v Plzni (ČR), Kaunase (Litva), Madride (Španielsko) a Paríži (Francúzsko) sa zistilo prekročenie akceptovateľnej koncentrácie dioxínov a furánov, ako aj ďalších nebezpečných látok – ako sú dioxínom podobné PCB, PAU a PFAS v slepačích vajíčkach, machoch a lišajníkoch. Zarážajúce na týchto zisteniach je, že sa to netýkalo len desiatky rokov starých spaľovní, ale aj novej spaľovne v Plzni, ktorá bola uvedená do plnej prevádzky v roku 2019 a v Kaunase v roku 2020. [Zdroj]

Nebezpečnosť dioxínov a furánov vysvetľujú odborníci

„Najzávažnejšie negatívne zdravotné účinky dioxínov a furánov sú karcinogénne – rakovinotvorné účinky. Poškodzujú imunitný systém, preukázali sa ich teratogénne účinky (schopnosť poškodzovať vyvíjajúci sa nenarodený plod v tele matky), negatívne ovplyvňujú pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy“. Prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH [Zdroj]