Na úvod si uveďme, aký je rozdiel medzi aktuálne prevládajúcim ekonomickým modelom – lineárnou ekonomikou a cirkulárnou ekonomikou, ktorá sa v súčasnosti javí ako nevyhnutný nástroj na zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

„Lineárna ekonomika“, resp. lineárne hospodárstvo je postavené na princípe ťažby, spracovania a výroby, po ktorých nasleduje spotreba a odpad, ktorý končí prevažne v spaľovniach alebo na skládkach odpadov. To spôsobuje vyčerpávanie obmedzených zdrojov, ale aj environmentálne a sociálne škody. V súčasnosti je považované lineárne hospodárstvo za dlhodobo neudržateľný model.

„Cirkulárna ekonomika“, resp. obehové hospodárstvo je model, v ktorom sú produkty navrhnuté tak, aby mohli byť čo najdlhšie využívané, zdieľané, požičiavané, opätovne používané, opravované a na konci svojej životnosti recyklované. Jedným z jeho cieľov je minimalizovať množstvo odpadov pre spaľovne a skládky.

Kam by sme teda mali zaradiť spaľovanie odpadov s využitím alebo bez využitia energie? 

Sme presvedčení, že spaľovanie odpadov nemá miesto v obehovom hospodárstve, ku ktorému by sme mali smerovať. Spaľovanie plytvá prírodnými zdrojmi, plytvá živinami, ktoré sú životne dôležitými pre zdravie a úrodnosť našej pôdy a považuje sa za „únik“, ktorý treba minimalizovať. [Zdroje: 1, 2]

Naopak, protagonisti spaľovní tvrdia, že spaľovne odpadov sú nevyhnutným článkom na to, aby sme mohli prejsť na obehové hospodárstvo. Dokonca sa na Slovensku snaží investor honosným názvom Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) zakryť skutočnosť, že sa chystá postaviť obyčajnú spaľovňu odpadov. Že ide o zavádzanie verejnosti, potvrdzuje aj fakt, že zariadenie bude hlavne spaľovať odpady.

Príklady tokov odpadov v CCE podľa navrhovanej kapacity [Zdroje informácií sú zo zámerov výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky v Zavare a Šali]:

Čo budeme robiť s „nerecyklovateľným“ odpadom?

Tu je na mieste otázka – čo je to nerecyklovateľný odpad. Odpad, ktorý má také fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré nám bránia ho pri súčasnom stave poznania recyklovať alebo odpad, ktorý sme svojou nedbanlivosťou nevytriedili a tým pádom sme svojim konaním zabránili jeho recyklácií? 

Už nemáme priestor na kompromisy. Analýzy odpadov ukazujú, že v zmesovom komunálnom odpade je len necelých 20 % v súčasnosti nerecyklovateľných odpadov. [Zdroje: 1, 2]  Produkty, ktoré sa momentálne spaľujú alebo ukladajú na skládky odpadov, by sa mali spracovávať na vyššej úrovni hierarchie odpadu a tam, kde to nie je možné, je potrebné ich „preprojektovať“ (prerobiť) alebo ich zakázať.