V závere dokumentu “Hodnotenia vplyvov na verejné zdravie pre Centrum cirkulárnej ekonomiky Šaľa” (názov pre zámer na vybudovanie spaľovne komunálneho a priemyselného odpadu) vypracovaného pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA proces) je uvedené: 

“Hodnotené chemické látky vznikajúce činnosťou prevádzky CCE nebudú predstavovať významné riziko nekarcinogénnych účinkov pre zdravie dospelej a detskej populácie. Aj pri pripočítaní príspevku CCE k pozaďovým koncentráciám (DUSLO a. s.) tieto nebudú predstavovať zvýšené zdravotné riziko pre obyvateľov. Nebude tiež prekročená spoločensky prijateľná celoživotná miera vzniku rakoviny.“

Je toto vyjadrenie dostatočne upokojujúce?
Je toto vyjadrenie dostatočne presvedčivé, že CCE Šaľa nebude mať negatívny vplyv na zdravie?

Keďže existujú šetrnejšie alternatívy k spaľovaniu odpadov, považujeme akékoľvek riziko poškodenia zdravia a životného prostredia z dôvodu spaľovania odpadov za zbytočné a neprijateľné.

Prečo sme o tom presvedčení:

• lebo aj najmodernejšie spaľovne vypúšťajú emisie znečisťujúcich látok a to nie v malých množstvách. Emisné limity umožňujú, aby obsahovali desiatky ton oxidu dusíka (NOx), oxidu uhoľnatého (CO), niekoľko ton oxidu siričitého (SO₂), chlorovodíka (HCL), tuhých znečisťujúcich látok (TZL) a niekoľko kilogramov ťažkých kovov (Cd, TI, Hg, Co, Cr, Cu, Mn, Ni, Pb, Sb, V). [Zdroje: 1, 2: Dodatok k imisno-prenosovému posúdeniu stavby Centrum cirkulárnej ekonomiky (CEE) Šaľa, 3: Rozptylová štúdia – Imisno-prenosové posúdenie stavby Centrum cirkulárnej ekonomiky (CEE) Zavar]

• lebo ani najdokonalejšie systémy čistenia spalín nedokážu zabrániť emisiám látok ako sú dioxíny a furány. Aj keď vznikajú v malých množstvách, sú považované za najjedovatejšie látky na svete. [Zdroj] Najnovšie výskumy zistili pomocou biomonitoringu v okolí spaľovní aj ďalšie nebezpečné látky – dioxínom podobné PCB (polychlórované bifenyly), PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky) a PFAS (perfluóroalkylované chemikálie). [Zdroj]

• lebo spôsob monitoringu tých najnebezpečnejších látok, ktoré spaľovne vypúšťajú – dioxínov a im podobných látok – do ovzdušia považujeme za nedostatočný a nezobrazujúci ich skutočné emisie.

• lebo sa hodnotenie vplyvov na verejné zdravie spolieha na dostatočný rozptyl týchto znečisťujúcich látok v ovzduší a na úplne bezporuchovú prevádzku. 

• lebo aj napriek dodržiavaniu emisných limitov, preukázali výskumy v okolí spaľovní odpadov v Madride, Paríži, Košiciach, vrátane tých najmodernejších v Harlingene (Holandsko), Kaunase (Litva) a v Plzni (Česko) kontamináciu územia dioxínmi. Vysoké hodnoty boli namerané vo vegetácii (machy a ihličie) a v slepačích vajíčkach z domáceho chovu, v ktorých prekračovali limity EÚ pre bezpečnosť potravín. Z toho vyplýva, že dioxínmi môžu byť ohrození chovatelia zvierat, aj pestovatelia zeleniny žijúci v okolí spaľovní odpadov. [Zdroj]

• lebo popol a iné zvyšky zo spaľovania odpadu obsahujú dioxíny, furány (PCDD/F) a celý rad ďalších vysoko toxických POPs na úrovniach, ktoré sú hrozbou pre ľudské zdravie a životné prostredie. Súčasné postupy riadenia a regulačné prahové úrovne pre POPs, ktoré kontaminujú zvyšky zo spaľovní, nezabraňujú ich uvoľňovaniu do poľnohospodárskeho prostredia, potravinového reťazca a širšieho životného prostredia. [Zdroj]

• lebo zvýšenie prejazdov ťažkých nákladných vozidiel z dôvodu prevádzky spaľovne odpadov zvyšuje emisie znečisťujúcich látok v prostredí. Patria medzi ne: CO – oxid uhoľnatý, NOx – oxidy dusíka, SO₂ – oxid siričitý, NMVOC – prchavé organické látky, prachové častice PM10 a PM2,5, ťažké kovy napr. Cu – meď, Pb – olovo, Hg – ortuť a Zn – zinok. [Zdroje: 1, 2]

 

Tabuľka: Intenzita prejazdov ťažkých motorových vozidiel vyvolané činnosťou spaľovne odpadov podľa ročnej kapacity spaľovne. [Zdroje: Zámer výstavby Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE) Šaľa, Zámer výstavby Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE) Zavar]

Ročné prejazdy ťažkých motorových vozidiel	Kapacita spaľovne
	100 000 ton	200 000 ton
	37 159	50 870

 

Vyjadrenia lekárov a odborníkov zo sveta i zo Slovenska
 

• V roku 2017 vykonalo 11 austrálskych odborníkov v oblasti ochrany zdravia prehľad 93 relevantných štúdií vypracovaných od roku 2002 do roku 2017 v oblasti vplyvu spaľovania odpadov na zdravie obyvateľstva. Celkovo identifikovali 61 prác, ktoré preukázali významný nepriaznivý vplyv na zdravie v súvislosti so spaľovaním odpadu. Odborníci sa zhodli, že aj napriek technologickému pokroku spaľovní odpadov majú aj novovybudované spaľovne odpadov naďalej miestny a globálny vplyv na zdravie obyvateľov. V primárnych štúdiách sa preukázali nepriaznivé zdravotné výsledky u populácií žijúcich v blízkosti spaľovní odpadu, vrátane rakoviny a reprodukčnej dysfunkcie.
  
  Poukazujú aj na to, že riziko pre zdravie spôsobuje aj kumulatívne vystavenie znečisteniu prostredia. Popri spaľovni to je aj spolupôsobenie ďalších faktorov, medzi ktoré patrí napr. znečistenie z priemyselných odvetví, dopravy, poľnohospodárstva. Veľa negatívnych účinkov na zdravie má práve kumulatívna expozícia a k ich prejavom môže dôjsť aj po mnohých rokoch. [Zdroj]

• Baskická výskumná skupina pre zdravie a spaľovanie (OEIT GEIS), ktorá zahŕňala okrem vedcov aj lekárov (hematológa, traumatológa, všeobecných lekárov), preskúmala vyše 100 vedecko-výskumných projektov uskutočnených v rôznych krajinách. Dospeli k záverom, že existujú vedecké dôkazy o tom, že spaľovne odpadov sú škodlivé pre zdravie. Zhodli sa na tom, že ak existujú čo by len pochybnosti o ich zdravotnej nezávadnosti, nemali by sa budovať spaľovne, ale mala by sa uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti. Vyzývajú preto na prijatie rozhodnutia, v ktorom bude zdravie hlavnou prioritou – NIE PRE SPAĽOVNE. [Zdroj]

• Vyjadrenie MUDr. Ľudovíta Gremeňa, klinického onkológa a pneumológa na verejnom prerokovaní zámeru výstavby CCE Šaľa (spaľovne) zo dňa 31. 5. 2021:
  „Prišiel som brániť zdravie občanov, rodiny i svoje, lebo existuje aj diagnóza samo-poškodzovateľ zdravia a to nie som. Žijem v blízkosti závodu produkujúceho rôzne inhalačné toxíny, ktoré sa dostávajú do nášho tela, nie len dychom ale i jedlom. Každá molekula toxínu naviac (čo pri ďalšej spaľovni bude), znamená zvýšené riziko tých najvážnejších, dnes väčšinou nevyliečiteľných ochorení ako je rakovina, ktorá má dnes viac ako 200 druhov. Tu postaviť i krematórium by bolo už iba uzavretím bludného kruhu a zlo pre tento región. Nechcem veriť zlému úmyslu vybudovať ďalšiu spaľovňu (jedna už v Dusle je), ale z odborného hľadiska je mojou povinnosťou brániť spoluobčanov, a preto nesúhlasím so zriadením ďalšej spaľovne v regióne Šaľa, a pýtam sa pre koho dobro to bude? Najdrahšou komoditou pre človeka je zdravie. V 80-tych rokoch minulého storočia bol región Šaľa na prvom mieste v incidencii nádorov pľúc na Slovensku. Ďaľšie roky na popredných miestach. Slovensko je dnes na prvom mieste v incidencii rakoviny hrubého čreva a pankreasu na svete. Našou úlohou je znížiť riziko každého občana na hocijaké ochorenie, ale hlavne na dnes ešte veľmi ťažko liečiteľné až neliečiteľné druhy rakoviny. V ovzduší máme rôzne polutanty, polycyklické aromatické uhľovodíky, ťažké kovy a iné. Nie je dnes vedecky stanovená základná hodnota rakovinotvornosti rôznych molekúl, preto i jedna molekula karcinogénu môže navodiť za pár rokov rakovinu. Ak chceme zachovať zdravie, musíme preventívne eliminovať všetky možné riziká, lebo prevencia je najefektívnejší, najlacnejší a najlepší spôsob zachovania zdravia.“

 

Znečisťujúce látky vyskytujúce sa v odpadových plynoch spaľovní odpadov a ich vplyv na zdravie

Obrázok: Vplyv znečisťujúcich látok na zdravie. Kliknutím na výkričník zobrazíte podrobnosti o danej látke.

  

TZL – tuhé znečisťujúce látky  (PM 10, PM 2,5)

Väčšie častice (nad 10 μm) môžu spôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom, kýchaním a podráždením očných spojiviek, menšie častice (2,5 až 10 μm) sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest. Častice s rozmerom pod 2,5 μm môžu prestupovať do pľúcnych alveol a usadzovať sa v pľúcach alebo prenikať do krvného obehu. Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty, zvyšuje respiračné a kardiovaskulárne ochorenia. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovocievnej sústavy, malé deti a starí ľudia. [Zdroj]

Oxid siričitý (SO₂)

Oxid siričitý je bezfarebný plyn so silným dusivým a dráždivým zápachom. Otrava SO₂ spôsobuje poškodenie pľúcneho epitelu a masívnu inváziu baktérií. Pri vysokých koncentráciách sa dostavuje reflex uzavretia hlasiviek, u astmatikov spôsobuje záchvat, ktorý doznieva niekoľko dní po expozícii. Expozícia SO₂ je sprevádzaná rozšírením ciev, bolesťou v hrudníku, pálením v pažeráku a hltane, nevoľnosťou a zvracaním. Dlhodobá expozícia vyšším koncentráciám sa prejavuje poškodením nervového systému. [Zdroj]

Oxid dusičitý (NO₂)

NO₂ pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest, spôsobuje ich zužovanie a znižuje ich obranyschopnosť proti infekciám [Zdroj]. Na vyššie koncentrácie NO₂ v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s už existujúcim ochorením dýchacej sústavy. Citlivejšie sú hlavne malé deti a starí ľudia. NO₂ spôsobuje mierny až stredne ťažký zápal priedušiek alebo pľúc a zvýšenie výskytu akútnych respiračných ochorení. [Zdroj]

Oxid uhoľnatý (CO)

Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn bez zápachu. CO sa vstrebáva pľúcami a následne preniká do krvi, kde sa viaže na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, čím dochádza k poruchám prenosu kyslíka do tkanív. Ľudský organizmus dokáže tolerovať pomerne vysoké koncentrácie CO bez poškodenia zdravia. Môže mať však vplyv na reprodukciu alebo môže poškodiť plod v tele matky. Na CO sú najcitlivejšie tehotné ženy, malé deti, osoby s ochoreniami srdcovocievneho aparátu a starí ľudia. Miera vstrebávania CO závisí od jeho koncentrácie v ovzduší, intenzity telesnej námahy počas expozície, od stavu pľúc a atmosférického tlaku. [Zdroj]

Chlorovodík (HCl)

HCl je nehorľavý, bezfarebný, štipľavo páchnuci plyn, je vysoko dráždivý a rozleptáva sliznice. HCl spôsobuje silné podráždenie očí a dýchacích ciest, opuch hrtanu a pľúc. Chronická expozícia HCl spôsobuje dlhodobé a opakované podráždenie dýchacieho systému, časté krvácanie z nosa a vznik chronickej bronchitídy. [Zdroj]

Fluorovodík (HF)

HF je nehorľavý, bezfarebný, štipľavo páchnuci plyn, ľahší ako vzduch. Je veľmi reaktívny a silne dráždivý.  Inhalácia nízkych koncentrácií HF spôsobuje zápal nosovej sliznice, kŕčovitý kašeľ, pocit dusenia a zápal nosohltanu. Po chronickej expozícii nižšími koncentráciami HF sa objavuje zápal sliznice nosa a úst, zápal hltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek s ťažkým priebehom. Ďalšími príznakmi chronickej otravy sú pokles krvného tlaku, spomalenie tepu, poruchy krvotvorby, poškodenie zubov a zápaly kože. [Zdroj]

Nikel

Pri chronickej expozícii vyššími koncentráciami môže nikel dráždiť dýchacie cesty a oči, môže poškodzovať pečeň, obličky, srdcový sval a môže vyvolať rôznorodé imunologické odozvy. Veľmi častý je dráždivý účinok pri inhalácii prachu. V poslednej dobe sa poukazuje na možnú teratogenitu a mutagenitu niklu. [Zdroj]

Kadmium

Potenciálny zdroj inhalačnej expozície môže predstavovať prach kontaminovaný kadmiom v oblastiach s kontaminovanou pôdou.  Pri chronickej expozícii sa kadmium ukladá v obličkách, spôsobuje ich ochorenia, dochádza k poškodeniu pľúc, k osteoporóze a poškodeniu pečene. [Zdroj]

Olovo

Expozícia olovom môže mať chronické dopady na zdravie ľudí vo všetkých vekových skupinách, škodlivá je však najmä pre malé deti. Dôvodom je citlivosť vyvíjajúceho sa nervového systému na toxické účinky olova a to aj pri takej expozícii, ktorá nespôsobuje zjavné príznaky. Vystavenie olovu v ranom detstve môže mať za následok zníženie kognitívnych schopností, dyslexiu, poruchy pozornosti a správania. Expozícia olovom môže ďalej spôsobiť aj hypertenziu, poškodenie obličiek a poruchy imunitného a reprodukčného systému. [Zdroj]

Ortuť

Toxicita ortuti pre ľudský organizmus sa líši v závislosti od premenných, ako je jeho chemická forma, dávka a miera expozície. Existuje veľa chorôb, vrátane porúch centrálneho nervového systému, arytmie, kardiomyopatie a poškodenia obličiek, ktoré sú pravdepodobne spojené s expozíciou ortuti. Predpokladá sa, že nekrotizujúca bronchitída a pneumonitída vznikajúca pri nadýchaní sa pár ortuti spôsobujú zlyhanie dýchacích ciest. Ortuť sa tiež považuje za silný imunosupresívny prostriedok v závislosti od expozičnej dávky a individuálnej náchylnosti. [Zdroj]

Dioxíny a furány

Dioxíny sú vysoko toxické látky, ktoré môžu spôsobiť rakovinu, reprodukčné a vývojové problémy, poškodiť imunitný systém a negatívne ovplyvňovať hormóny. Sú to perzistentné látky, ktoré pretrvávajú v prostredí veľmi dlho, pretože sa takmer nerozkladajú. Sú rozpustné v tukoch, v ktorých  sú schopné sa akumulovať. [Zdroj]

Polyaromatické uhlovodíky (PAH)

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) sú toxické zlúčeniny, ktoré Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny klasifikovala ako pravdepodobné alebo možné ľudské karcinogény. Epidemiologické štúdie ukázali, že PAH sú spojené aj so zníženou funkciou pľúc, exacerbáciou (novým alebo opätovným prepuknutím) astmy a zvýšeným výskytom obštrukčných ochorení pľúc a kardiovaskulárnych ochorení. [Zdroj]

Polychlorované bifenyly (PCB)

Expozícia PCB potláča imunitný systém, čím sa zvyšuje riziko získania niekoľkých chorôb. PCB látky – podobné dioxínom zosilňujú účinky iných karcinogénnych látok. Expozícia PCB, najmä v štádiu plodu v ranom veku, znižuje IQ a mení správanie. PCB menia funkciu štítnej žľazy a reprodukčnú funkciu u mužov aj žien a zvyšujú riziko vzniku kardiovaskulárnych a pečeňových ochorení a cukrovky. Ženy sú vystavené vysokému riziku, že porodia deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré sú vystavené vysokému celoživotnému riziku viacerých chorôb. [Zdroj]

Perfluóroalkylované chemikálie (PFAS)

Veľký počet štúdií skúmal možné vzťahy medzi hladinami PFAS v krvi a škodlivými účinkami na zdravie ľudí. Výskum zahŕňajúci ľudí naznačuje, že vysoké hladiny určitých PFAS môžu viesť k zvýšeniu hladiny cholesterolu, k zmene pečeňových enzýmov, k zníženej odpovedi na vakcínu u detí, k zníženiu odolnosti voči infekčným chorobám, k zvýšenému riziku vysokého krvného tlaku, k zníženiu pôrodnej hmotnosti dojčiat a k zvýšenému riziku rakoviny obličiek alebo semenníkov. [Zdroj]

Celkové množstvo prchavých organických látok  (TVOC)

V životnom prostredí človeka sa vyskytuje cca 200 druhov prchavých organických látok. Ich účinky sú hlavne neurotoxické – neurózy, závraty, únava, zápaly, kŕče, spazmy a depresie. U benzénu bola dokázaná karcinogenita. [Zdroj]

Amoniak (NH₃)

Amoniak má dráždivé a leptavé účinky. Pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať chronické dýchacie problémy, zelený zákal a ochorenie rohovky. [Zdroj]

Oxid uhličitý (CO₂)

Oxid uhličitý nepatrí medzi znečisťujúce látky, ale je považovaný za najrozšírenejší skleníkový plyn. Ľudskou činnosťou došlo v posledných desaťročiach k takému nárastu jeho koncentrácie v ovzduší, že je hlavnou príčinou otepľovania globálnej klímy. [Zdroj]