Je nespochybniteľné, že súčasná klimatická kríza vznikla činnosťou človeka a ak nepristúpime k zásadným zmenám v správaní, v  činnostiach a v celkovom vzťahu k životnému prostrediu, nezastavíme nielen rast globálnej teploty, ale z dlhodobého hľadiska ohrozíme aj existenciu ľudí a všetkých živých tvorov na našej Zemi.

Prevádzkovatelia spaľovní odpadov, ako aj investori, ktorí majú záujem o vybudovanie ďalších spaľovní odpadov, chcú svojimi klamlivými argumentmi presvedčiť verejnosť, že spaľovať odpad je výhodné, že dokonca týmto spôsobom šetríme fosílne palivá a vznik skládok.

Tieto ľúbivé argumenty sú len propagandou investorov, ktorí chcú na svojich investíciách zarobiť a vôbec ich nezaujíma verejný záujem, ani dobré a udržateľné  riešenia pre nakladanie s odpadmi. Ignorujú súčasné trendy v odpadovom hospodárstve na úrovni nariadení EÚ, ako aj snahu o dekarbonizáciu priemyslu. 

Podľa článku 17 nariadenia EP a Rady (EÚ) 2020/852 o taxonómii sa za „činnosť výrazne narúšajúcu obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie považuje taká činnosť, ktorá vedie k výraznému zvýšeniu vzniku, spaľovania alebo zneškodňovania odpadu, s výnimkou spaľovania nerecyklovateľného nebezpečného odpadu.“ [Zdroj]

Spaľovne sú zdrojom veľkého množstva CO₂

Energia zo spaľovní komunálnych odpadov nie je „nízkouhlíková“, práve naopak, pri ich  spaľovaní dochádza k uvoľneniu veľkého množstva skleníkového plynu – CO₂. Spálenie 1 tony komunálneho odpadu (KO) je spojené s uvoľnením cca 0,7 na 1,7 tony oxidu uhličitého (CO₂). Široký rozsah v uvedenom množstve uvoľneného oxidu uhličitého je spôsobený nestálym a rôznorodým zložením komunálneho odpadu. [Zdroj]

Obrázok: Zo 100 000 ton komunálneho odpadu vznikne 70 000 až 170 000 ton CO₂

„Uhlíková intenzita“ energie vyrobenej spaľovaním odpadu je viac ako 23-krát väčšia ako v prípade nízkouhlíkových zdrojov

Nielen klimatická kríza, ale už aj hroziaci nedostatok fosílnych zdrojov nás nútia zrýchliť realizáciu opatrení na dekarbonizáciu priemyslu. To znamená, že musíme podstatne zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe a obmedzovať uhlíkovo náročné zdroje energií. 
Ak sa pozrieme na intenzitu uhlíka v elektrine vyrobenej spaľovaním odpadu, tak je takmer dvojnásobne vyššia ako priemerná intenzita uhlíka v elektrine vyrobenej v EÚ. Energetické zhodnocovanie odpadov je dokonca oveľa náročnejšie na uhlíkovú intenzitu ako výroba elektriny zo zemného plynu. Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov tak nie je možné zaradiť medzi uhlíkovo nenáročné zdroje energie.

V roku 2018 pochádzalo 32 % všetkej elektriny vyrobenej v EÚ z obnoviteľných zdrojov. Rovnako aj priemerná intenzita uhlíka v elektrine v EÚ neustále klesá v dôsledku zvyšujúceho sa zastúpenia obnoviteľných zdrojov energie. V roku 2018 to bolo 296 g CO₂ekv/kWh. Intenzita uhlíka v elektrine vyrobenej spaľovaním odpadov v ZEVO (zariadenie na energetické využitie odpadov) je však asi dvojnásobná – 540 g CO₂ekv/kWh.  Spaľovanie v ZEVO je tiež oveľa náročnejšie na uhlík ako energia vyrobená z fosílnych palív, ako je zemný plyn (370 g CO₂ekv/kWh). [Zdroj]

To, že spaľovanie odpadov nie je nízkouhlíková technológia, potvrdila aj správa „Hodnotenie dopadov spaľovania odpadu na zmenu klímy v Spojenom kráľovstve“ z roku 2018, z ktorej vyplýva, že „uhlíková intenzita“ energie vyrobenej spaľovaním odpadu je viac ako 23-krát väčšia ako v prípade nízkouhlíkových zdrojov, akými sú vietor a slnko. [Zdroje: 1, 2]

Graf: Porovnanie rôznych spôsobov výroby energie exportovanej do rozvodnej siete z hľadiska emisií skleníkových plynov.

Štáty, ktoré priveľa spaľujú majú problém - kvôli potrebe riešenia klimatickej krízy zatvárajú spaľovne

Štáty EÚ, ktoré majú vysoké zastúpenie energetického zhodnotenia odpadov, začínajú prijímať opatrenia na jeho zníženie z dôvodu, že ide o vysokouhlíkové zhodnocovanie odpadu. Dánsko, patriace medzi lídrov v energetickom zhodnocovaní odpadov, sa rozhodlo odstaviť 10 z 23 spaľovní komunálneho odpadu – do roku 2030. Toto opatrenie bolo prijaté hlavne z dôvodu, aby krajina mohla splniť ambiciózny plán klimatickej dohody na podstatné zníženie emisií skleníkových plynov (70 % zníženie skleníkových plynov oproti roku 1990). [Zdroj]

Zachytávanie uhlíka je ekonomicky nereálne

Prevádzkovatelia spaľovní odpadov ako aj investori, ktorí majú záujem o vybudovanie nových spaľovní odpadov poukazujú na riešenie odstraňovania emisií CO₂ formou zachytávania a jeho skladovania. Zachytávanie a skladovanie CO₂ naráža na viaceré problémy – akými je vysoká nákladovosť pri výstavbe takéhoto zariadenia, vysoká nákladovosť takejto prevádzky, ale aj riziko úniku oxidu uhličitého v rámci transportu CO₂. [Zdroj]

Spaľovanie je z hľadiska klímy podobne zlé riešenie ako skládkovanie

Zloženie komunálneho odpadu poukazuje na skutočnosť, že významné úspory uhlíka je možné dosiahnuť uplatňovaním prvých troch priečok odpadovej hierarchie – predchádzania vzniku odpadov, prípravy na opätovné použitie a recyklácie odpadu vrátane kompostovania jeho biologickej zložky. Naopak, prechod zo skládkovania odpadov na spaľovanie s využitím energie poskytuje len minimálne úspory. [Zdroj]

Graf: Indikatívne vplyvy kľúčových činností odpadového hospodárstva na zmenu klímy (okrem CO₂ z biogénnych zdrojov) [Zdroj]

Zámery spaľovní v Šali a Zavare nerátajú s využitím tepla

Prevádzkovatelia spaľovní odpadov, ako aj investori, ktorí majú záujem o vybudovanie nových spaľovní odpadov deklarujú, že odpad v týchto spaľovniach sa využije na výrobu tepla a elektriny, ktorými budú prispievať na vykurovanie domácností a dodávanie elektrickej energie do siete. Ani jeden zo súčasných dvoch zámerov na výstavbu spaľovne komunálnych odpadov na Slovensku – v Šali a v Zavare pri Trnave však neráta s výstavbou tepelnej infraštruktúry zároveň s výstavbou spaľovne, ktorá je potrebná na externé využitie tepla. Namiesto využitia tohto tepla na vykurovanie domácností by toto teplo otepľovalo okolité ovzdušie. [Zdroj]

Vplyv spaľovní na klímu býva oveľa vyšší ako sa predpokladá pri plánovaní

Výskum informácií o skutočných výkonoch anglických spaľovní zistil, že často fungovali výrazne horšie, ako sa predpokladalo vo fáze plánovania a povoľovania. Intenzita fosílneho uhlíka vyrobenej elektriny z odpadu bola približne o 49 % vyššia, ako sa predpokladalo pre danú spaľovňu odpadov. [Zdroj]