odpady

Nespaľujme odpady

Spálenie odpadu na ohnisku v záhrade, v sude, v krbe alebo v kotli sa môže zdať veľmi rýchle, pohodlné, lacné a tradičné riešenie. V minulosti to bol bežný spôsob zbavovania sa odpadov z domácnosti. V obciach neboli zavedené systémy zberu odpadov. Odpadov bolo neporovnateľne menej, ako je tomu dnes. To málo, čoho sme sa chceli zbaviť, nemalo tak rozmanité chemické zloženie ako dnešné odpady. Navyše znečistenie z iných zdrojov takmer neexistovalo. Za posledné ďesaťročia sa však situácia výrazne zmenila a preto už takéto „tradície“ nemôžeme „udržiavať“. Kvôli nášmu zdraviu a životnému prostrediu.

10 významných zdrojov mikroplastov, o ktorých sme možno netušili

Plasty sú problematické aj tým, že sa rozpadajú na malé častice. A tie v prostredí okolo nás vydržia naozaj dlho. V oceánoch sa aj najväčšie a najodolnejšie kusy plastov rozpadajú vplyvom vĺn a slnečného žiarenia na mále kúsky do veľkosti 5 milimetrov, teda asi veľkosti mravca. Tieto častice nazývame „sekundárne mikroplasty“. Tohto typu mikroplastov, ktorý pochádza z napríklad z PET fliaš, z ktorých pijeme nápoje, rybárskeho náčinia, či jednorazových príborov a pod., je v moriach a oceánoch prítomného oveľa viac, než „primárnych mikroplastov“, ktoré boli v produktoch malé už na začiatku – ako napr. mikroguličky v zubných pastách.

Filmové turné Bez odpadu! prináša zážitok a inšpiruje k zmene

20.02.2018

Nadmerná produkcia odpadov významne prispieva okrem iného aj k dvom veľmi závažným environmentálnym problémom dnešného sveta. V moriach a oceánoch znečistenie odpadmi zapríčiňuje úbytok biodiverzity a na súši zase tzv. skládkový plyn kvôli obsahu metánu urýchľuje klimatickú zmenu. Vieme ešte tieto trendy zvrátiť?

Nekupujme zbytočné obaly

Odpady z obalov vo veľkej miere končia voľne pohodené v prostredí. Pokrývajú brehy riek, hladiny jazier, sú splavované do morí kde sa hromadia a vytvárajú celé ostrovy plastov. Hromadia sa v žalúdkoch rýb, vtákov a ďalších zvierat, ktoré tieto plasty nevedia stráviť, ani vylúčiť a hynú. Mikroplasty (rozpadnuté plastové odpady) sú dokonca súčasťou vody, ktorú pijeme...

Požičiavajme si

Človek potrebuje niekde bývať, nejak sa presúvať, potrebuje rôzne veci pre prácu či zábavu. Vďaka zvyšujúcej sa životnej úrovni a vidine života v blahobyte, ktorú človeku ukazuje svet reklamy, človek túži mať čoraz viac. Za posledných 20 rokov vzrástlo množstvo odpadov na hlavu takmer dvojnásobne, pritom zadĺženosť osemnásobne.  Chceme vlastniť a neváhame sa zadĺžiť. Pritom  však nie všetky veci využívame neustále a tie by mohli poslúžiť viacerým, keby si ich požičiavali, či ich zdieľali. Alebo, pre zmenu, vymieňali.

Stránky