Mediálna propaganda majiteľa spoločnosti Fecupral Štefana Hanigovského o tom, ako mesto Prešov údajne stratilo „výhodnú ekologickú investíciu“ v podobe spaľovne nebezpečných odpadov, je plná nerealistických tvrdení. Priateľov Zeme-SPZ v tejto súvislosti zarazil aj prístup primátora mesta Veľký Šariš R. Orosa, ktorý vyjadril podporu myšlienke výstavby najväčšej spaľovne nebezpečných odpadov v tomto meste ešte pred tým, než boli predložené akékoľvek konkrétne informácie. V uplynulých dňoch naviac primátor Veľkého Šariša pre médiá vyhlásil, že je „lepšie mať spaľovňu, ako prevádzkovať skládky odpadu, ktoré poškodzujú životné prostredie“. Prečo R. Oros použil spojenie „skládky, ktoré poškodzujú životné prostredie“ nie je zrejmé, pretože skládky odpadov – rovnako ako spaľovne – podliehajú prísnym legislatívnym a technickým požiadavkám Smerníc EÚ. Priatelia Zeme-SPZ skládky odpadov nijako nepodporujú, pretože tieto sú najhorším legálnym spôsobom nakladania s odpadom. Avšak aj spaľovne odpadov zaťažujú životné prostredie a nie sú alternatívou voči skládkam. Spaľovne odpadov sami produkujú nemalé množstvá odpadov, vrátane nebezpečných, ktoré je nutné skládkovať. Ich porovnanie so spaľovňami je odborne nejednoznačné, avšak nedávna vedecká štúdia vyhodnotila ich vplyv ako približne rovnaký. „Riešenie problematiky odpadov sa má riadiť hierarchiou danou zákonom o odpadoch a smernicami EÚ, ktoré stanovujú v prvom rade predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov, následne ich materiálovo zhodnocovať (recyklovať), ak predošlé opatrenia nie sú možné, potom odpad energeticky zhodnocovať (spaľovne) a až napokon zneškodňovať (spaľovne, skládky). Spaľovne odpadov teda nie sú v žiadnej legislatíve ani odbornom dokumente menované na prvom mieste ako najlepšia alternatíva ku skládkam,“ vysvetľuje Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ. Nerealistické sú aj populistické sľuby investora o údajných „o polovicu nižších poplatkoch za likvidáciu odpadu“ a „lacnejšej energii na verejné osvetlenie“. Poplatky v mestách, kde sú spaľovne odpadov, sú spravidla najvyššie, čo dokazuje prax na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách. Cena za zneškodnenie 1 tony komunálnych odpadov (KO) v bratislavskej spaľovni je 1606,5 Sk, v košickej spaľovni približne 1900 Sk, kdežto cena za zneškodnenie 1 tony KO na skládkach sa pohybuje od 850 do 1300 Sk, napríklad skládka v Žiline účtuje 850 Sk za 1 tonu KO. Populistický sľub o nižších poplatkoch za odpad teda čelí tvrdej ekonomickej realite a fakty ukazujú, že výsledkom by bol pravdepodobne opak – vyššie poplatky pre obyvateľov Veľkého Šariša. „Čo sa týka sľubov Fecupralu o lacnejšej energii či iných výhodách, upozorňujeme na obdobné sľuby, ktoré boli pravidelnou súčasťou presviedčania rôznych skládkových a spaľovniarskych spoločností, zvyčajne sa však nezrealizovali vôbec žiadne,“ hovorí Ladislav Hegyi. Pokiaľ by sa projekt spaľovne nebezpečných odpadov realizoval v tej istej podobe, v akej bol navrhnutý v Prešove, stále by nespĺňal viacero zásadných, odborných podmienok. „Spaľovňa by mala byť umiestnená v priemyselnej zóne, avšak podľa našich informácií mesto Veľký Šariš ešte stále nemá platný územný plán a údajná priemyselná zóna je v blízkosti obytnej zóny. Skúsenosti s podobnými projektmi všade vo svete hovoria, že okrem environmentálnych negatív dochádza aj k reálnemu poklesu cien nehnuteľností v blízkosti spaľovní. Na to by si mali dať občania mesta Veľký Šariš pozor a požadovať od mesta všetky informácie k projektu,“ hovorí Mgr.Katarína Vrábľová, koordinátorka toxického programu Priateľov Zeme-SPZ. Priatelia Zeme-SPZ budú aj po presune kontroverzného projektu do inej lokality upozorňovať na konkrétne negatíva, pokiaľ tie nebudú odstránené. Okrem iného medzi ne patrí absencia základných údajov ako predpokladané emisie do ovzdušia, emisie do tuhých odpadov, zvozová štúdia, nedostatočné posúdenie havarijných rizík či hodnotenia vplyvov spaľovne na zdravie obyvateľstva.