V posledných dňoch sa v médiách objavili informácie o výskume zdravotných rizík v obaloch z PVC v Českej republike. Tam sa výskumami o obsahu ftalátov v obaloch zaoberá viacero vedcov, medzi nimi aj doc.Ing.Alžbeta Jarošová, PhD (Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně). Už jej predchádzajúce analýzy potvrdili prítomnosť ftalátov vo vybraných druhoch obalov, ktoré sú v priamom kontakte s potravinou. V jednom z posledných výskumov dokázala premenlivosť výskytu a koncentrácie ftalátov vo vybraných potravinárskych obaloch v maloobchodnej sieti. Rozšírila tak rad štúdií, ktoré už roky pojednávajú o rizikách vplyvu obalov z PVC.

PVC neoznačuje všetky druhy plastov, ale je iba jedným z nich. Napriek tomu, že nepatrí k najpoužívanejším, predstavujú obaly potravín z PVC riziko po stránke zdravotnej aj ekologickej. Je to spôsobené faktom, že PVC obsahuje mnoho prísad, predovšetkým zmäkčovadlá, ktoré sa môžu z obalového materiálu uvoľňovať. To pri styku s potravinami môže predstavovať problém. Najdiskutovanejšími sú v súčasnosti najmä mäkčené PVC obaly. „Množstvo uvoľnených zdraviu škodlivých zmäkčovadiel zavisí aj od doby a teploty skladovania. Čím je potravina v takomto obale dlhšie, tým je aj riziko väčšie. Riziko sa zvyšuje aj pri mechanickom stláčaní či krčení obalu, pretože tieto látky v obale nie sú pevne viazané a uvoľňujú sa do potravín,“ hovorí Mgr.Katarína Vrábľová z Priateľov Zeme – SPZ.

Podľa prieskumu, uskutočneného Priateľmi Zeme – SPZ, sa v PVC obaloch nachádzajú predovšetkým niektoré druhy mliečnych výrobkov (napr. termixy či nanukové torty), vybrané druhy majonézových šalátov a treska, niektoré nátierky v kelímkoch, Nugeta, väčšina balených syrov „na váhu“, vybrané druhy balenej hydiny, med porciovaný v stolovom balení, balené čajové pečivo na tácke, medové pláty, balená zelenina, dusená knedľa, vlákninové tyčinky v plastovej miske. PVC obal je spoznateľný podľa označenia číslicou 3 v trojuholníku, nápisom PVC alebo vinyl, ako aj písmenom V.

Priame riziko pre zdravie človeka predstavujú už spomínané ftaláty. Tie „plávajú“ v PVC materiály a môžu sa ľahko uvoľniť do prostredia alebo priamo do organizmu. Vyvolávajú zmeny na štítnej žľaze, obmedzenú tvorbu spermií, zníženú plodnosť, poškodenie plodu, vrátane retardácie, poškodenie centrálnej nervovej sústavy...

Životný cyklus PVC, od jeho výroby až po konečné odstránenie, prináša okrem zdravotných predovšetkým environmentálne problémy. Z celkového množstva 3,6 milióna ton PVC odpadov vznikajúcich po použití spotrebiteľmi v EÚ za jediný rok je recyklované len minimálne množstvo – okolo 100 000 ton, čo predstavuje iba 3%. Až 600 000 ton je spaľovaných a až 2,9 milióna ton je skládkovaných. Na skládkach dochádza k uvoľňovaniu škodlivých prísad z PVC. Tieto látky sa môžu dostať do pôdy a kontaminovať podzemnú vodu. Pri náhodných požiaroch na skládkach zas môže dôjsť k nekontrolovateľnej produkcii toxických dioxínov. No najhorším spôsobom zbavenia sa PVC je jeho spaľovanie. Uvoľňuje sa pri ňom kyselina chlorovodíková, ťažké kovy a rôzne už spomínané dioxíny. Spálením 1kg PVC v EÚ vzniká priemerne 0,8 - 1,4kg nebezpečných odpadov.

„Výroba, používanie i konečné zneškodnenie PVC sú teda spojené s rizikami, ktoré majú značné dopady na životné prostredie aj na ľudské zdravie. Preto je dôležité upozorniť na negatíva, ktoré musia byť pri používaní PVC uvážené, obzvlášť v prípade potravinových obalov a v kontexte súčasnosti, kedy už existujú bezpečnejšie alternatívy obalových materiálov, “ uzatvára Mgr.Katarína Vrábľová.