6 argumentov prečo spaľovne odpadov nie sú dobrým riešením pre energetickú a klimatickú krízu

Článok
18.07.2023

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Aké je teda z toho východisko? Správa IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) ukazuje, že riešenia sú, je však potrebné konať rýchlo, neotáľať a predovšetkým v nasledujúcich rokoch výrazne znížiť emisie skleníkových plynov.

Podľa klimatológa Jozefa Pecha je riešením „zníženie energetickej náročnosti ako aj zníženie absolútnej spotreby čohokoľvek“. [1] Z uvedeného vyplýva urýchlenie transformácie fosílnych zdrojov energie na nefosílne zdroje a prehodnotenie nášho konzumného spôsobu života.

Európska organizácia ESWET (Európski dodávatelia technológie na premenu odpadu na energiu), ako aj firmy, ktoré sa snažia u nás na Slovensku vybudovať ďalšie spaľovne odpadov ako energetické zariadenia, poukazujú na výhody využitia „nevyužiteľných a nerecyklovateľných odpadov“ na energetické zhodnotenie. Na prvý pohľad logicky vyzerajúca výhoda spálenia všetkého čo nepotrebujeme a čo má nejakú energetickú hodnotu, sa po dôkladnejšom preskúmaní mení na zreteľnú nevýhodu, ktorá by v konečnom dôsledku škodila dekarbonizačným cieľom a klimatickú krízu by len prehlbovala. Ako to je možné? Pozrime sa na argumenty, ktoré vyvracajú tvrdenie zástancov budovania nových spaľovní, že spaľovne sú riešením pre energetickú krízu.

Argument č. 1 – Je potrebné využiť nevyužitý potenciál čistých obnoviteľných energií na Slovensku a nie neefektívnu energiu z odpadu

Na Slovensku je potrebné zvýšiť podiel vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ich potenciál je veľmi málo využívaný. Podľa euractiv.sk, štáty strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, vyrábajú len 25 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ich potenciál je však oveľa väčší. Využitím veternej, solárnej a geotermálnej energie by sa mohol tento podiel do roku 2030 zvýšiť až na 63 %. [2]

Argument č. 2 – EÚ neráta s podporou spaľovní odpadov ako energetického zdroja

Európska komisia ešte v minulom roku v máji predstavila plán REPowerEU, ktorý vychádza z nutnosti transformácie európskeho energetického systému. Táto transformácia je nutná kvôli ukončeniu závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ale aj kvôli potrebe riešenia klimatickej krízy.

Najzákladnejšími opatrenia v pláne REPowerEU [3] sú:

  • šetrenie s energiou a dosiahnutie jej úspory,
  • diverzifikácia dodávok energie (spoločné nákupy plynu, LNG, vodíka...),
  • zrýchlené zavádzanie získavania energie z obnoviteľných zdrojov.

EÚ počíta síce so zapojením odpadového sektora do riešenia energetickej krízy, ale len v prípade podpory produkcie biometánu z biologicky rozložiteľných odpadov a nie v prípade získavania energie zo spaľovania odpadov.

Argument č. 3 – spaľovaný komunálny odpad nepatrí medzi obnoviteľné zdroje energie

Zástancovia energetického zhodnocovania odpadov tvrdia, že zvyškový komunálny odpad, ktorý spaľujú, je obnoviteľným zdrojom energie. Nie je to pravda. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby jasne pomenováva obnoviteľné zdroje energie a sú nimi vodná energia, slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, energia z okolia, biomasa, bioplyn, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a energia prílivu, vĺn a iná energia oceánu. Komunálny odpad vo všeobecnosti nepatrí medzi obnoviteľné zdroje energie. Vzhľadom na rôznorodosť zloženia komunálneho odpadu a obsahu fosílnej aj nefosílnej zložky v ňom, sa v súčasnosti za obnoviteľný zdroj považuje polovica z celkovej hmotnosti spaľovaného komunálneho odpadu.

Argument č. 4 – vysoká „intenzita uhlíka v elektrine“ vyrobenej z energie zo spaľovania komunálnych odpadov ohrozuje klimatické ciele

Transformácia na energiu z obnoviteľných zdrojov sa v EÚ našťastie zrýchľuje. V roku 2018 pochádzalo 32 % všetkej elektriny vyrobenej v EÚ z obnoviteľných zdrojov a tento trend ja na vzostupe. V roku 2021 už podiel vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov predstavoval 37,5 % [4]. Spolu s týmto trendom sa znižuje aj „intenzita uhlíka“ na jednotku vyrobenej elektriny. Ak však porovnáme „intenzitu uhlíka“ na jednotku vyrobenej elektriny z odpadu a na jednotku vyrobenej elektriny v EÚ mixe, tak pri spaľovniach odpadov je táto intenzita cca dvojnásobne väčšia, čo nie je „dobrou správou“ pre energetické zhodnocovanie odpadov. Dokonca je takmer dvojnásobne väčšia aj v porovnaní s produkciou elektriny vyrobenej zo zemného plynu.

Argument č. 5 – Výstavba ďalších spaľovní odpadov by nebola v súlade s dekarbonizačnými cieľmi

Na Slovensku máme dve zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov – v Košiciach a v Bratislave. Obidve spaľovne komunálneho odpadu fungujú už viac ako 30 rokov, bratislavská od roku 1978 a košická od roku 1989. Žiadna z týchto spaľovní však dodnes nevyužíva vzniknuté teplo na externé vykurovanie domácností efektívne. Spaľovňa komunálnych odpadov v Bratislave cca po 25 rokoch svojej existencie ohlásila až v tomto roku vykurovanie 3 300 domácností [5]. Košická spaľovňa donedávna vykurovala 2 400 domácností [6] a v súčasnosti tento počet zvýšila na 4 000 [7]. Prevádzkovatelia obidvoch spaľovní sa prezentujú ako zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, avšak v skutočnosti je to len teoretická deklarácia, praktické externé využitie tepla je v porovnaní s obdobnými zahraničnými spaľovňami podstatne nižšie. Napríklad vykurovanie 4 000 domácností košickou spaľovňou (kapacita 150 000 ton odpadu) v porovnaní s viedenskou spaľovňou (kapacita 260 000 ton odpadu), ktorá vykuruje 60 000 bytov, ďaleko zaostáva za efektívnym využitím tepla. Oproti viedenskej spaľovni to je len 12 % možného využitia vzniknutého tepla. Súčasná situácia s narastajúcim globálnym otepľovaním musí dať razantné STOP neefektívnym zdrojom tepla. Pozrime sa na plánované zámery výstavby troch zariadení na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ide o spaľovňu odpadov na Slovensku – pri Močenku (okres Šaľa), pri Hontianskych Tesároch (okres Krupina) a pri Drienove (okres Prešov). Ani jeden z týchto zámerov nerieši externé využitie tepla. Ak by sa tieto spaľovne – zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov predsa len postavili, tak spolu so spustením prevádzky by okrem veľkého množstva emisií oxidu uhličitého vypúšťali do ovzdušia milióny kubíkov horúceho vzduchu či v zime, či v lete. Z doterajšej praxe vyplýva, že by prešlo určite niekoľko rokov, resp. desiatky rokov, kým by sa začalo riešiť externé využitie tepla výstavbou infraštruktúry na jeho rozvod.

Argument č. 6 – Opatrenia EÚ a niektorých západných krajín smerujú k znižovaniu energetického zhodnocovania odpadov

Vyspelé západné krajiny EÚ na rozdiel od štátov východnej časti EÚ, ktoré ešte stále veľa skládkujú, majú odpadové hospodárstvo riešené vyššou mierou spaľovania odpadov s ich energetickým využitím. Uvedomujúc si negatívne environmentálne dopady energetického zhodnocovania odpadov, mnohé z nich už prijímajú opatrenia na jeho znižovanie. Škótska [8], waleská [9] a katalánska [10] vláda schválili moratórium na nové zámery vybudovania spaľovní odpadov, aby tým podporili smerovanie k obehovému hospodárstvu. Dánsko, patriace medzi lídrov v energetickom zhodnocovaní odpadov, sa rozhodlo odstaviť 10 z 23 spaľovní [11] komunálneho odpadu v pomerne krátkom období – do roku 2030. Týmto opatrením chce razantne znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj zlepšiť recykláciu odpadov. Nemecký minister hospodárstva [12] nazval využitie tepelnej a elektrickej energie z komunálneho odpadu „špinavým teplom a špinavou elektrinou“ a má ambíciu zaradiť spaľovne komunálnych odpadov do systému obchodovania s emisiami [13] čo najskôr, čo vlastne znamená, že prevádzkovatelia týchto spaľovní budú musieť zaplatiť za vypúšťané emisie CO2. A nakoniec európsky parlament schválil povinné začlenenie spaľovní na komunálny odpad do systému obchodovania s emisiami od roku 2026, k čomu dobrovoľne pristúpili už v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku. Z uvedených príkladov západných krajín EÚ vyplýva, že vyššia miera spaľovania odpadov sa už stáva brzdou k rozvoju obehového hospodárstva a k dosahovaniu cieľov znižovania emisií CO2 a preto sa prijímajú opatrenia na obmedzovanie týchto neefektívnych zdrojov energie.

 

Aby sme túto energetickú a klimatickú krízu zvládli a nie zhoršovali jej stav, musíme získavať energiu čo najčistejším spôsobom. Odpady, predovšetkým tie plastové, vôbec nie sú dobrým riešením z hľadiska záchrany klímy – ich spaľovaním vzniká podstatne viac skleníkových plynov, ako napr. spaľovaním zemného plynu. A ten sa predsa snažíme ako energetický zdroj obmedziť. Preto je potrebné orientovať sa predovšetkým na prevenciu a znižovanie tvorby komunálneho odpadu a zdroje energie nachádzať medzi skutočne obnoviteľnými zdrojmi [14].

 

 

Cieľová skupina: 
Typ informácie: 
Témy: