Prvé výsledky biomonitoringu v okolí cementárne v Turni nad Bodvou sú znepokojivé
V rámci celoeurópskeho výskumného projektu biomonitorovania emisií POPs (perzistentné organické látky) európskej siete Zero Waste Europe sa takýto výskum začal aj na Slovensku v okolí cementárne v Turni nad Bodvou. Ide o biomonitoring znečisťovania životného prostredia v možnej súvislosti so spoluspaľovaním odpadov v tejto cementárni. Biomonitoring je systematické meranie znečisťujúcich látok v živých organizmoch alebo v produktoch živých organizmov v okolitom prostredí zdroja znečisťovania ovzdušia, s cieľom identifikovať alebo posúdiť potenciálne nebezpečie a účinky znečisťujúcich látok.
V prípade okolia cementárne v Turni nad Bodvou boli odobraté vzorky slepačích vajec, vegetácie, ovocia, strešného prachu a machov v piatich obciach (Dvorníky, Včeláre, Zádiel, Hosťovce, Turňa nad Bodvou), ktoré sa nachádzajú do vzdialenosti do 2 500 metrov od cementárne. Analýzy z prvotného odberu týchto vzoriek, ako aj sedimentu v blízko tečúcom potoku, preukázali vysoké úrovne týchto nebezpečných látok.
Iné realizované biomonitoringy
Biomonitoringový výskum pri cementárni v Turni nad Bodvou vykonávala holandská nadácia ToxicoWatch, ktorá má s obdobnými výskumami viac ako desaťročné skúsenosti. V roku 2013 napríklad vykonávala biomonitoring v okolí spaľovne v Harlingene v Holandsku (1) a na základe nepriaznivých výsledkov z tohto výskumu bola miestnou samosprávou poverená vykonať dlhodobejšie merania priamo z komína tejto spaľovne. Meranie preukázalo, že počas spustenia spaľovacieho procesu množstvo emisií dioxínov zodpovedá množstvu emisií dioxínov vyprodukovaných počas polročnej ustálenej prevádzky spaľovne.
Biomonitoring v okolí belgickej spaľovne v Beringene sa vykonával pred spustením prevádzky v roku 2019 a následne po jej spustení v roku 2020. Výsledky výskumu po spustení prevádzky preukázali, že čím boli odobraté vzorky bližšie k spaľovni, tým bola úroveň nameraných dioxínov vyššia (2)
V rokoch 2021 prebiehal výskum biomonitoringu v okolí troch spaľovní na komunálny odpad – v Plzni, v Kaunase (Litva) a v Madride. (3) V biomarkeroch, ktorým boli slepačie vajcia, ihličie a machy, boli zistené tiež vysoké hladiny dioxínov, dioxínom podobné PCB, PAH, PFAS a ťažké kovy.
Vysoké koncentrácie nebezpečných látok v okolí cementárne v Turni nad Bodvou
V okolí cementárne v Turni nad Bodvou boli zistené napríklad vysoké koncentrácie dioxínov a PFAS, všeobecne známe ako „večné chemikálie“. Aj vajcia, ihličie a machy v blízkom okolí vykazujú výrazne vyššie ako povolené hodnoty. Dokonca hladiny dioxínov v domácich vajciach v Zádieli prekračujú limity EÚ o 300 %. Vážne obavy vyvolávajú zvýšené hladiny PFAS nachádzajúce sa vo vode a v sedimente potoka v blízkosti cementárne. Vzorky machu vykazujú jedny z najvyšších zaznamenaných hladín ťažkých kovov v Európe.
Význam biomonitoringu
Správa biomonitoringu v okolí cementárne v Turni nad Bodvou (4) obsahuje výsledky prvého odberu biomarkerov. Výskum však pokračuje ďalšími odbermi nielen z blízkeho okolia, ale aj zo vzdialenejších miest, ktoré budú predstavovať referenčné miesta pre spoľahlivejšie určenie zdroja tohto znečistenia. K znečisťovaniu svojho okolia niektorými z uvedených nebezpečných látok môžu prispievať aj samotní občania, napríklad nelegálnym spaľovaním záhradného a iného odpadu, používaním nevhodného paliva v domácich peciach atď. Práve z uvedeného dôvodu je potrebný ďalší výskum, viac údajov o samotnej prevádzke cementárne, ako aj výsledky biomonitoringu zo vzdialenejších referenčných miest. Poznatky z predchádzajúcich výskumov však poukazujú na skutočnosť, že spaľovne odpadov a cementárne s veľkou pravdepodobnosťou prispievajú k znečisťovania blízkeho okolia nebezpečnými látkami.
Legislatívne požiadavky na povinné merania pri spaľovaní a spoluspaľovaní odpadov, týkajúce sa toxických znečisťujúcich látok, sú u nás obmedzené len na niekoľko chlórovaných dioxínov a furánov (5), zatiaľ čo mnohé ďalšie POPs nie sú do merania zahrnuté. Meranie chlórovaných dioxínov a furánov sa vykonáva maximálne jedenkrát za polrok v štandardných prevádzkových podmienkach, čo nepredstavuje reprezentatívnosť emisií týchto látok počas celého roka. Práve biomonitoring by mohol slúžiť na získanie úplnejšieho obrazu o prítomnosti viacerých toxických látok v životnom prostredí v okolí veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia.
V dvoch európskych štátoch – v Holandsku a Francúzsku je biomonitoring povinnou legislatívnou požiadavkou na zisťovanie výskytu toxických látok v životnom prostredí. Predstavitelia Zero Waste Europe a ToxicoWatch odporúčajú zaviesť povinný výskum biomonitorovania pre všetky spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v celej Európe. Meranie chlórovaných a brómovaných dioxínov by sa malo uskutočňovať aj za „iných ako normálnych prevádzkových podmienok“, to znamená aj počas spúšťania a odstavovania spaľovacieho procesu, ako aj počas technických porúch. Poukazujú tiež na nutnosť uvalenia moratória na vybudovanie nových spaľovní odpadov a vypracovania plánov postupného ukončenia existujúcich spaľovní odpadov. Súčasná klimatická, energetická a surovinová kríza si vyžaduje podporu skutočných obehových činností.
Význam biomonitoringu by mal byť práve v tom, aby sa obyvateľstvo dozvedelo o skutočnom stave znečistenia v okolí svojich bydlísk a o zdravotných rizikách z toho plynúcich. Práve na základe negatívnych výsledkov biomonitoringu by mali následne orgány verejného zdravotníctva vydávať odporúčania ohľadom obmedzení domáceho chovu hospodárskych zvierat na konzumáciu produktov z nich, ako aj dopestovaného ovocia a zeleniny. Príslušné orgány starostlivosti o životné prostredie by mali následne stanoviť opatrenia na elimináciu, resp. odstránenie znečistenia.
Čo ďalej v prípade cementárne v Turni nad Bodvou?
Prvotné veľmi znepokojivé výsledky biomonitoringu vyžadujú pokračovanie v tomto výskume a jeho rozšírenie o ďalšie analýzy a poznatky z prevádzky cementárne, ako aj možných ďalších relevantných zdrojov znečisťovania. Naviac tieto prvotné výsledky biomonitoringu prišli v čase, kedy bolo v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané súhlasné záverečné stanovisko MŽP SR (6) k návrhu na navýšenia paliva TAP (tuhé alternatívne palivo) z ročného množstva 66 000 ton na 115 000 ton. Ide o zmes vytriedených odpadov – predovšetkým dreva, papiera, textílií, plastov a gumy. Prevádzkovateľ cementárne deklaruje použitie BAT techník (najlepšie dostupných techník), nižšie emisie znečisťujúcich látok, ako legislatívou stanovené limitné hodnoty, ako aj vyjadrenie, že táto zmena nepredstavuje žiadne riziko poškodenia zdravia. Vzhľadom na doterajšie aj negatívne skúsenosti blízko bývajúceho obyvateľstva a súčasné výsledky biomonitoringu je dôvera v objektivitu posudzovania vplyvov na životné prostredie narušená. MŽP SR svoj súhlas s realizáciou tejto zmeny odôvodnilo aj podporou cirkulárnej ekonomiky a dekarbonizácie výroby cementu v tejto cementárni práve zvýšením podielu spaľovania TAP. Je však potrebné pripomenúť, že žiaden pokrok smerom k jednému cieľu, teda ani k cieľu dekarbonizácie, sa nesmie realizovať na úkor iného, ktorým je v tomto prípade potreba zlepšovania životného prostredia narušeného ľudskou činnosťou. Obyvatelia majú právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia, čo v tomto prípade bolo s najväčšou pravdepodobnosťou porušené.
Zdroje:
2) https://zerowasteeurope.eu/2022/08/toxicowatch-beringen-2021-biomonitoring-results/
3) https://zerowasteeurope.eu/press-release/130494/
5) vyhláška MŽP SR č. 248/2023 Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia
