Spaľovne odpadov nie sú riešením pre energetickú krízu – energetická účinnosť spaľovní odpadov v EÚ je enormne nízka
Podporovatelia spaľovní odpadov, ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, veľmi radi zdôrazňujú fakt, že v súčasnej energetickej kríze odpad nadobúda oveľa väčšiu hodnotu ako energetický nosič a že je možné ním túto krízu riešiť. Pozrime sa však bližšie na energetickú účinnosť spaľovní v EÚ – ako sú teda prínosné pre dodávanie tepla a elektriny a s akým environmentálnym dopadom.
Najnovšia štúdia vykonaná spoločnosťou Equanimator zistila, že energetická účinnosť pri výrobe elektriny z odpadu je v najlepšom prípade okolo 20 %, avšak v prípade výroby elektriny spaľovaním uhlia to je 35 % a v prípade zariadení s plynovými turbínami s kombinovaným cyklom to je 55 %1.
Spoločnosť Zero Waste Europe, ako aj spoločnosť Equanimator požadujú zmenu európskej legislatívy v tom zmysle, aby spaľovne odpadov neboli zaradené medzi zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, ale boli považované za zariadenia na zneškodňovanie odpadov. Legislatívne stanovená prahová hodnota energetickej účinnosti je príliš nízka, takže je ľahko dosiahnuteľná pre väčšinu spaľovní komunálneho odpadu.
Dominic Hogg, riaditeľ spoločnosti Equanimator uvádza:
„V EÚ je približne 98 % všetkého spaľovaného komunálneho odpadu spáleného v zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadov. To naznačuje, že „prah účinnosti“ bol navrhnutý tak, aby sa príliš ľahko dosiahol. Pričom významná časť prevádzkových zariadení by mala byť z tohto statusu vylúčená. Vzhľadom na nutnosť dekarbonizácie energetických systémov, je čas preklasifikovať všetky spaľovne odpadov na zariadenia na zneškodňovanie odpadu.“
K tomuto názoru sa pridáva aj Janek Vähk, koordinátor programu ZWE pre klímu, energiu a znečistenie ovzdušia, ktorý zdôrazňuje, že uvedená štúdia poskytuje dôkazy, že spaľovanie odpadu na výrobu energie je veľmi neefektívny proces.
Nízka energetická účinnosť spaľovania vedie k tomu, že emisie skleníkových plynov na jednotku elektriny sú takmer dvojnásobné v porovnaní s produkciou elektriny vyrobenej zo zemného plynu.
V severských európskych štátoch, ako je Švédsko, Dánsko, Fínsko a v menšej miere aj Nemecko, sú spaľovne odpadov napojené na siete diaľkového vykurovania. Tieto tepelné siete však vyžadujú veľké investície a v týchto krajinách už fungujú mnoho rokov. V súčasnosti však existuje obava, že práve táto energia z odpadu by mohla „zablokovať“ obce a mestá v úsilí o zlepšovanie tepelnej účinnosti budov, ako aj v úsilí o zvyšovanie recyklácie odpadov.
Ako teda prispievajú spaľovne odpadov k vyriešeniu energetickej krízy? Zaujímavo v tomto smere vyznievajú napríklad fakty z Nemecka. Nemecko má v súčasnosti 66 spaľovní odpadov a 32 zariadení na spoluspaľovanie paliva vyrobeného z odpadov, ktorých celková ročná kapacita je takmer 27 miliónov ton odpadu. Z neho dokážu vyrobiť energiu vo forme elektriny, tepla a pary v množstve, ktoré zodpovedá 1,5 % podielu konečnej spotreby energie v Nemecku a 6 % konečnej energie spotrebovanej nemeckými domácnosťami.2
Ako sú na tom celkovo spaľovne odpadov s dodávkami elektrickej energie a tepla v EÚ? Na stránkach ewia.sk sme sa dočítali, že v EÚ je 504 spaľovní odpadov, ktoré ročne spália 88 mil. ton odpadu. Z neho získajú elektrickú energiu pre 19 mil. obyvateľov a teplo pre 16 mil. obyvateľov.3 Čísla na prvý pohľad zaujímavé, ale treba si uvedomiť, že v prípade elektrickej energie spaľovne zásobujú len 4,25 % obyvateľov EÚ a v prípade tepla ešte menej, len 3,58 % obyvateľov.
A nakoniec Slovensko. V súčasnosti máme 2 spaľovne odpadov – v Košiciach a Bratislave, ktoré ročne spália cca 250 tisíc ton odpadu. Z tohto odpadu dokážu získať teplo, ktoré dodajú cca 5 700 domácnostiam (v KE – 24004 a v BA – 33005). To je 1,64 % domácností v KE + BA alebo 0,25 % domácností v SR. Spaľovne vyrobia aj elektrickú energiu, ktorou pokryjú spotrebu necelých 8 % domácností v KE + BA alebo 1,2 % domácností v SR.
Spaľovne odpadov sú falošné riešenia, ktoré iba odsúvajú existujúce problémy na neskoršie obdobie. Aj z príkladov vyššie je zrejmé, že nemajú potenciál vyriešiť energetickú krízu, nevyriešia ani väčšinu problémov v odpadovom hospodárstve a navyše sú v rozpore s nevyhnutným trendom prechodu z lineárneho hospodárstva na obehové hospodárstvo.
V časoch surovinovej, energetickej a klimatickej krízy musí byť strategické plánovanie rozvoja systémov výroby tepelnej a elektrickej energie orientované na dekarbonizáciu a nefosílne zdroje, čím spaľovne odpadov rozhodne nie sú.
Zdroje:
3 https://www.ewia.sk/energeticke-vyuzitie-odpadu/vyroba-energie-v-zevo/
4 https://www.kosit.sk/o-spolocnosti
5 https://www.energie-portal.sk/Dokument/zevo-bratislava-olo-mhth-czt-vykurovanie-109985.aspx
