Jedným zo znakov greenwashingu je napríklad nepodložené tvrdenie o environmentálnom prínose projektu, ktoré nie je doložené relevantnými dokumentmi, reálnymi možnosťami realizácie alebo obsahuje zavádzajúce informácie. Všetky tieto znaky môžeme nájsť na stránke enviroportálu.sk, na ktorom sa prezentuje vyjadrenie spoločnosti Granya, a. s., investora spaľovne odpadov v Hontianskych Tesároch. Investíciu nazval „Energetické ReUse centrum“ a ročne má spáliť 100 000 ton prevažne komunálnych odpadov. Už samotný názov ReUse centrum je „greenwashing“. Podľa názvu by malo ísť o centrum zhromažďovania vecí, ktoré sa opravujú a opätovne ponúkajú, aby neskončili ako odpad a nie o spaľovňu odpadov!

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

V súčasnosti si stále viac ľudí uvedomuje existenciu klimatickej a environmentálnej krízy a ich dopadu na životné prostredie a naše životy. Títo ľudia potom hľadajú a zavádzajú do praxe udržateľnejšie riešenia v rámci svojich pracovných kompetencií, ale aj osobného života. Pri svojich rozhodnutiach sú ochotní preferovať environmentálne priaznivejšie riešenia a produkty a dokonca si za ne aj priplatiť.