Toto využíva nielen veľké množstvo obchodníkov a firiem, ktoré vyrábajú rôzne výrobky, ale aj spoločnosti, ktoré ponúkajú rôzne služby.

Na pultoch sa tak postupne začali objavovať rôzne produkty a služby s prívlastkami „zelené“, „ekologické“, „bio“, „obnoviteľné“, „recyklovateľné“, „rozložiteľné“, „udržateľné“, „kompostovateľné“... Mnohé z nich bez dostatočných dôkazov o ich priaznivom vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí.

Spoločná kontrola Európskej komisie a spotrebiteľských organizácií v januári 2021 odhalila, že až 42 % tvrdení firiem uvádzaných na internete o tom, že ich produkty alebo podnikanie pomáhajú chrániť životné prostredie, je klamstvo alebo zavádzanie.[1] 

Takéto obchodné praktiky nazývame greenwashing.

Výraz „greenwashing“ pochádza z anglických slov green (zelený, prenesene ekologický) a whitewash (kamuflovať, prikrášliť). Je to marketingová technika zameraná na vytvorenie ilúzie ekologickej zodpovednosti. Ide teda o dezinformáciu šírenú za účelom prezentovať environmentálne zodpovedný verejný obraz o sebe. Takže v princípe ide o špecifický druh zavádzania zákazníkov.

Greenwashing v odpadovom hospodárstve?

Stále viac ľudí a inštitúcií si uvedomuje aj nevyhnutnosť prechodu zo súčasného modelu lineárnej ekonomiky na cirkulárnu ekonomiku. V tomto smere vzniká množstvo iniciatív a aktivít, ktorých cieľom je pomôcť k tomuto prechodu. Vznikajú však aj také, ktoré chcú len pod názvom „cirkulárna ekonomika“ zakryť skutočné dopady svojej činnosti, cielene manipulujú s verejnosťou a zneužívajú ich environmentálne cítenie, aby vytvorili svoj zisk.

Medzi spoločnosti, ktoré zdôvodňujú svoje aktivity nevyhnutnosťou prechodu z lineárnej na cirkulárnu ekonomiku, patrí aj ewia a. s. Momentálne má v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie dva zámery Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) – v Zavare a v Šali.

Asi by sme sa mali tešiť, že sa našla ďalšia spoločnosť, ktorá je ochotná investovať do tak dôležitej zmeny. A mnohí sa aj tešia... Ewia a. s. dokázala svojou zelenou rétorikou presvedčiť časť verejnosti (odbornej aj laickej), mimovládnych organizácií, samospráv, firiem, aj orgánov štátnej správy.

Skôr ako sa bližšie pozrieme na ich zámery, tak si vysvetlíme pojmy „lineárnej ekonomiky“ a „cirkulárnej ekonomiky“.

Lineárna ekonomika resp. lineárne hospodárstvo je charakteristická jednosmerným lineárnym procesom „zdroje – produkty – odpad“, zameraným na maximalizáciu spoločenského bohatstva a zisku, ktorý nadmerne spotrebováva prírodné zdroje, produkuje nekontrolovateľné množstvo odpadov s negatívnym vplyvom na prírodné zdroje a životné prostredie.

Cirkulárna ekonomika resp. obehové hospodárstvo je ekonomický model založený na zdieľaní, lízingu, opätovnom používaní, opravách, renováciách a recyklácii v (takmer) uzavretom cykle, ktorej cieľom je neustále zachovávať najvyššiu úžitkovosť a hodnotu výrobkov, komponentov a materiálov.[2] V praxi to znamená, že sa zameriava na minimalizovanie množstva odpadov pre spaľovne a skládky.

Kliknite na obrázok pre porovnanie cirkulárnej ekonomiky s "cirkulárnou ekonomikou".

Ako sa na obehové hospodárstvo pozerá investor Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE)?

Podľa predloženého zámeru bude mať CCE v Šali celkovú kapacitu zariadenia 130-tisíc ton odpadu. Z toho 100-tisíc ton odpadov je určených na spálenie (to je 77 % z celkovej kapacity zariadenia), 30-tisíc ton na dotrieďovanie pre recykláciu (23 %), 4 tony pôjdu na prípravu na opätovné použitie (0,003 %) a predchádzaním vzniku odpadov sa zámer vôbec nezaoberá (0,0 %).[3] To je v rozpore nielen s princípmi obehového hospodárstva, ale aj so záväznou hierarchiou odpadového hospodárstva.[4]

Ešte horšie je na tom podľa predloženého zámeru CCE v Zavare, ktorého ročná kapacita je plánovaná na 230-tisíc ton odpadu. Z toho 200-tisíc sa má spaľovať (87 % z celkovej kapacity), 30-tisíc je určených na dotrieďovanie pre recykláciu (13 %). Množstvo, ktoré je určené na opätovné použitie zámer neuvádza a predchádzanie vzniku odpadov zámer nerieši.[5]

Z povahy samotných zámerov je zjavných šesť základných informácií:

1. Ani jeden zo zámerov neprispeje k prechodu zo súčasného modelu lineárneho hospodárstva na obehové hospodárstvo, ale naopak ho podporuje a konzervuje na dlhé obdobie životnosti týchto zariadení (20 až 30 rokov).
2. Investor zavádza už v samotnom názve svojho zariadenia a nepravdivo prezentuje činnosť, ktorú bude vykonávať a odvádza pozornosť od negatívnych dôsledkov svojho kľúčového biznisu.
3. Zavádzaním verejnosti odvracia pozornosť od skutočných systémových zmien, ktoré sú nevyhnutné urobiť na prechod z lineárneho hospodárstva na obehové hospodárstvo.
4. Investor v skutočnosti ide vybudovať možno modernú, ale stále iba obyčajnú veľkokapacitnú spaľovňu odpadov, ktorá potrebuje pre svoj bezproblémový chod kontinuálny prísun obrovského množstva odpadov. (Podľa legislatívy EÚ a SR „Spaľovňa odpadov“ znamená akúkoľvek stálu alebo mobilnú technickú jednotku a zariadenie určené pre tepelné spracovanie odpadov so zužitkovaním vznikajúceho spaľovacieho tepla alebo bez neho vrátane celého areálu a zariadení na predúpravu odpadov...[6]).
5. Obidva zámery sa zameriavajú hlavne na tie činnosti, ktoré budú maximalizovať profit vlastníkov z prevádzky spaľovne odpadov na úkor lepších spôsobov nakladania s odpadmi, ktoré by boli výrazne vhodnejšie z hľadiska ochrany zdravia, klímy a životného prostredia.
6. Budovanie spaľovní odpadov je v rozpore s novými trendami v odpadovom hospodárstve. Sú to falošné riešenia, ktoré nedokážu vyriešiť problémy, ktoré má naša spoločnosť s odpadmi a ani naplniť ambície a ciele EÚ v odpadovom hospodárstve.

Toto sú jasné prvky greenwashingu.

Možno by sme sa mali iba usmiať a mávnuť rukou... Problémom však je, že vzhľadom na narastajúci počet praktík greenwashingu sa zvyšuje skepticizmus spotrebiteľov. Ten ovplyvňuje značky a iniciatívy, ktoré skutočne implementujú postupy šetrné k životnému prostrediu, ako aj kroky orgánov verejnej správy, ktoré musíme spraviť, aby sme klimatickú a environmentálnu krízu zmiernili.

Nebuďme ľahostajní ku greenwashingu. Hovorme a píšme o ňom, aby sme verejnosti ukázali pravú tvár spoločností, ktoré používajú túto zavádzajúcu marketingovú prax.