Pokračujeme vo vyvracaní klamlivých tvrdení ministra Tarabu o spaľovniach odpadov
Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/
1/ Minister Taraba prehlásil: „Slovensko je skládkovacia veľmoc a skládkovanie je najprimitívnejší spôsob spracovania odpadov,“
Slovensko má stále ešte vysokú mieru skládkovania komunálnych odpadov ( v roku 2022 to bolo 39,4%), avšak nie je žiadna skládkovacia veľmoc. Pri skládkovaní komunálnych odpadov sa Slovensko v rámci štátov Európskej únie nachádzalo v roku 2021 na 16. mieste z 27 krajín. Za nami boli ešte Česko, Maďarsko, Španielsko, Lotyšsko, Portugalsko, Chorvátsko, Bulharsko, Cyprus, Rumunsko, Grécko a Malta. Každým rokom sa miera skládkovania komunálnych odpadov na Slovensku ďalej znižuje. [Zdroj]
V rámci všetkých skládkovaných odpadov, teda priemyselných, stavebných i komunálnych, sa Slovensko v roku 2020 umiestnilo na 13. mieste spolu s Írskom a za nami boli ešte Francúzsko, Španielsko, Chorvátsko, Portugalsko, Holandsko, Estónsko, Rakúsko, Cyprus, Litva, Grécko, Švédsko, Fínsko, Bulharsko a Rumunsko. V miere recyklácie v rámci všetkých odpadov sa Slovensko dokonca spolu s Lotyšskom umiestnilo na treťom mieste (za Talianskom a Belgickom). [Zdroj]
2/ Minister Taraba povedal: „Máme 61 skládok, ktoré vypúšťajú toxíny do našich vôd a pôdy...“ a potom, že „Napríklad skládka Vrakuňa vypúšťa toxíny na Žitný ostrov... Napríklad, lokalita v okolí Chemko Strážske je celá zamorená,“
Nie je pravda, že 61 skládok, ktoré na Slovensku máme, vypúšťajú toxíny do našich vôd a pôdy. V tomto prípade ide o skládky nie nebezpečného odpadu, ktoré prešli povoľovacím procesom a musia byť zabezpečené tak proti únikom znečisťujúcich látok do podzemných a povrchových vôd, tak aj do pôdy. Samozrejme každá takáto skládka môže byť aj potenciálnym environmentálnym rizikom a preto je potrebné mieru skládkovania znižovať, ale hlavne realizovať opatrenia, aby sa na skládky ukladali len odpady, ktoré toto riziko eliminujú. Tiež povinnosť úpravy odpadov pred skládkovaním, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 1. 2025, pomôže radikálne znížiť tvorbu skládkového plynu. Skládka Vrakuňa ani lokalita Chemko Strážske do tohto zoznamu vôbec nepatria. Toto sú environmentálne záťaže z čias minulých, ktoré sa do dnešného času nepodarilo sanovať a ktoré skutočne ohrozujú životné prostredie a zdravie ľudí. Takže zaradiť environmentálne záťaže medzi legálne povolené skládky je scestné. [Zdroj]
3/ Minister Taraba povedal: „Keď Slovensko nepostaví spaľovne do roku 2028, tak už ich nepostavíme“. „EÚ už voči Slovensku vedie súdne konania za nakladanie s odpadom a za postupné „nevypínanie skládok“.
Komisia EÚ postúpila Slovensko na Súdny dvor za nerekultiváciu a uzavretie určitého počtu skládok, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice o skládkach odpadov. Ide o 21 skládok, ktoré v minulosti nemali vypracovaný tzv. Plán úpravy a ktoré by z uvedeného dôvodu mohli predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Väčšina z týchto skládok predmetné opatrenia fyzicky vykonala, dôležité je však aj, ako sú tieto opatrenia vysvetľované a zdôvodnené pred Európskou komisiou. K úplnému vypínaniu skládok nemôže dôjsť, jednoducho skládky sa nachádzajú aj v najrozvinutejších štátoch. Zoberme si príklad susedného Rakúska, ktoré na svojom území má funkčných 32 skládok na inertný odpad, 76 skládok na stavebný odpad, 44 skládok na zvyškový odpad a 24 skládok na osobitné odpady (napr. azbestový odpad, sklolaminátový odpad...). [Zdroje: 1, 2]
4/ Minister Taraba povedal: „V Rakúsku sa spaľuje 36 percent odpadu takýmto ekologickým spôsobom. Len mesto Viedeň má štyri spaľovne. Ak to nebudeme robiť my, tak budeme odkázaní to za miliardy eur voziť k našim susedom, ktorí takto prídu jednoducho ku zákazkám a vysokým ziskom,“ vysvetlil s tým, že slovenský priemysel vyprodukuje ročne 10 miliónov ton odpadu, domácnosti približne 2,5 milióna.
Miera energetického zhodnocovania odpadu v Rakúsku je 14 % a nie 36 %. Uvádzaných 36 % znamená mieru energetického zhodnocovania komunálnych odpadov, ale nie mieru energetického zhodnocovania z celkového množstva vzniknutého odpadu v Rakúsku.
Rakúsko nám je dávané ako príklad v spaľovaní odpadov... Nikto ale nepovie, že v roku 2021:
- uložilo na skládky odpadov 29,3 mil. ton odpadu, čo je 37,9 % z celkového množstva odpadov (SR 2,6 mil. ton, čo je 20,3 % z celkového množstva odpadov);
- uložilo na skládky odpadov 533-tisíc ton popolovín zo spaľovania odpadov,
- že 4 spaľovne odpadov vo Viedni spôsobujú, že Viedeň vykazuje najnižšiu mieru recyklácie zo všetkých spolkových krajín v Rakúsku (o vyše 25 percentuálnych bodov menej ako je rakúsky priemer).
Nikdy sme neboli a ani nikdy nebudeme odkázaní na vývoz odpadov za miliardy eur. V roku 2022 MŽP SR povolilo vyviesť na energetické zhodnocovanie (spálenie) len nebezpečné odpady, aj to v maximálnom množstve 13 120 ton. Povolenie zároveň neznamená, že v danom roku sa všetky tieto vývozy uskutočnia. Ak by sme za toto množstvo mali zaplatiť napr. jednu miliardu (aj keď minister hovorí o miliardách), tak jedna tona by stála 100 000 Eur, čo je skutočne nezmysel. Navyše, na Slovensko sa odpady na spálenie dovážajú. V roku 2022 MŽP SR povolilo dovoz 488 635 ton odpadov určené na spoluspaľovanie ako palivo predovšetkým v cementárňach. [Zdroje: 1, 2, 3]
5/ Minister Taraba povedal: „Ak Slovensko nezačne urýchlene budovať ekologické spracovania odpadov, ako sú spaľovne, ktoré spracovávajú ekologicky nespracovateľný odpad, tak tu zahraniční investori nebudú vedieť investovať, pretože nebudú schopní vo svojich materských firmách dokázať, že si vedia udržať rôzne zelené certifikáty“
Spaľovne nie sú ekologickým spracovaním odpadov, pretože hierarchia odpadového hospodárstva zaraďuje spaľovanie odpadov ako najhorší spôsob nakladania s odpadmi hneď po skládkovaní. Už v roku 2017 Európska komisia vo svojom Oznámení* uvádza, že „najväčší potenciál znížiť emisie skleníkových plynov má predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie a recyklácia“. Zelené certifikáty sa udeľujú za správanie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ktoré má jasne dané preferované činnosti nakladania s odpadmi – prevenciu, opätovné používanie a recykláciu. [Zdroj]
6/ Minister Taraba povedal: „Financovanie spaľovní si viem predstaviť zo štátneho rozpočtu, keďže z európskych fondov už na to boli vyčlenené prostriedky v predcházajúcich výzvach, ktoré sme nečerpali. Niektoré projekty sú už vo fáze EIA, avšak tlačíme na to, aby spaľovne boli v čo najvyspelejšej technologickej výbave.“
Financovanie spaľovní by sa nemalo uskutočniť zo štátneho rozpočtu, zo štátneho rozpočtu by sa mali podporovať činnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Už v roku 2017 Komisia EÚ vo svojom Oznámení* stanovila nadradené postavenie recyklácie nad energetickým zhodnotením. Tiež sa v ňom píše, že „členské štáty s vysokou mierou využívania skládok odpadu by sa mali prednostne zamerať na ďalší rozvoj systémov triedeného zberu odpadov a infraštruktúry recyklácie“. Ďalej sa v Oznámení píše: „EÚ v oblasti recyklácie očakáva zníženie množstva zmiešaného odpadu ako východiskovej suroviny pre proces energetického zhodnocovania odpadu. Z týchto dôvodov sa odporúča, aby členské štáty postupne upustili od verejnej podpory zhodnocovania energie zo zmiešaného odpadu“. V roku 2021 Európska únia nakoniec rozhodla, že spaľovanie odpadov už nemá miesto v jej environmentálnej politike a vylúčila ho z finančnej podpory. Tento krok bol urobený, pretože spaľovanie odpadov je proces s vysokou emisiou uhlíka, ktorý podkopáva snahy o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050. [Zdroje: 1, 2]