V opravárenských kaviarňach majú návštevníci okrem šálky kávy k dispozícii rôzne nástroje a materiály, ktoré im pomôžu pri opravách oblečenia, nábytku, elektrických spotrebičov, bicyklov, riadov, hračiek atď. Nechýbajú v nich ani odborníci s opravárenskými zručnosťami, ktorí radia a pomáhajú s opravami. Odborníci pracujú ako dobrovoľníci, každá ich rada a pomoc je bezplatná. Návštevníci platia len za použitie nových materiálov, ako sú káble, zástrčky, poistky a pod. Zákazníci, ktorí si nemajú čo opraviť, si môžu vychutnať šálku kávy alebo čaju, pomôcť iným s opravami, alebo si môžu prečítať knihy o opravách a načerpať inšpiráciu [1, 2].  Kaviarne nie sú otvorené každý deň, zvyčajne sa podujatia konajú v určitý deň v týždni alebo mesiaci. S termínom a miestom podujatia je verejnosť dopredu oboznámená.

Prečo vznikli Repair Café?

V dnešnej konzumnej dobe vyhadzujeme množstvo vecí.  Zatiaľ čo v minulosti sa ľudia snažili pokazenú vec opraviť, dnes ju rýchlo nahradzujeme novou, bez toho aby sme sa zamysleli aký to má dopad na prírodu a našu peňaženku. Veci, ktoré sa nám pokazia, majú často len malú chybu, ktorú by sme si dokázali opraviť aj sami alebo za pomoci iných.  Opravárenské kaviarne pomáhajú zmeniť zmýšľanie ľudí, ukazujú im, že opravovať veci môže byť zábavné a často aj veľmi jednoduché. Ak sa aj oprava nepodarí, učí ľudí dať veciam druhú šancu.

Prvú opravárenskú kaviareň zorganizovala Martine Postma v roku 2009 v Amsterdame. Kaviareň mala veľký úspech, čo viedlo až k založeniu nadácie Repair Café. Od roku 2011 poskytuje táto nezisková organizácia profesionálnu podporu miestnym skupinám v Holandsku a v ďalších krajinách, ktoré chcú založiť vlastnú opravárenskú kaviareň. V súčasnosti vo svete existuje viac ako 1500 opravárenských kaviarní zaregistrovaných v sieti Repair Café [1].

Ekologický prínos

Po tom ako sa nejaká vec pokazí a stane sa odpadom, putuje na skládku odpadov, do spaľovne, alebo v tom lepšom prípade na recykláciu. Ak sa ale daná vec opraví, nemusí byť vyhodená. Tým sa znižuje množstvo surovín a energie potrebnej na výrobu nových výrobkov. Opravením výrobku nie je potrebné vyťažiť nové suroviny, čo má pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže samotná ťažba naň pôsobí devastačne. Znižujú sa aj emisie CO₂, ktoré uvoľňuje výroba nových výrobkov a zneškodňovanie alebo recyklácia starých.  Výskum, ktorý realizoval študent magisterského štúdia preukázal, že jeden úspešne opravený výrobok v Repair Café môže v priemere ušetriť 24 kg emisií skleníkových plynov, vyjadrených ako  CO₂ ekvivalent. To sa vypočítalo ako priemer 10 kg CO_2e  (ekvivalent oxidu uhličitého)  ušetrených na každý 1 kilogram výrobku, ktorý bol úspešne opravený. Opravené výrobky v Repair Café, ktoré boli predmetom výskumu mali priemernú hmotnosť 2,4 kg [3].

Čím viac výrobkov sa opraví, tým menej ich skončí na skládke

Vo výročnej správe spoločnosti Repair Café International sa uvádza, že v roku 2017 opravárenské kaviarne po celom svete spolu ušetrili približne 300 000 produktov, ktoré by sa bez opravy stali odpadom. Spoločnosť odhaduje rozdielne úspory emisií ako vyššie popísaný výskum. Predpokladá, že jeden opravený výrobok váži približne 1 kg a zabráni vzniku asi 1 kg CO₂. V uvedenom roku kaviarne navštívilo každý mesiac  50 000 ľudí. S opravami pomáhalo viac ako 21 000 dobrovoľníkov a vďaka ich úsiliu sa predišlo vzniku približne 300 000 kilogramov emisií CO₂ za rok 2017 [4].

Repair Café už aj na Slovensku

Opravárenské kaviarne sú rozšírené po celom svete. U nás sa podobné aktivity realizujú zatiaľ len zriedka. Ako príklad možno uviesť prvý ročník Trnavskej Opravovne, ktorý sa konal v roku 2018 a jeho organizátori boli inšpirovaní práve svetovou organizáciou Repair Café [5]. Tento rok sa Repair Café konala v Bratislave.