V dňoch 5. až 11. máj prebieha Medzinárodný týždeň povedomia o komposte, najväčšia a najkomplexnejšia vzdelávacia iniciatíva o kompostovaní. Jej cieľom je spolupracovať na zvýšení povedomia verejnosti o tom, prečo by sme mali kompostovať biologický odpad a využívať kompost na zlepšovanie kvality pôdy. Každý rok má inú tému, tohtoročnou témou je: Kompost... Majster prírody v oblasti klímy. Zapojte sa aj vy do kompostovacích aktivít, začnite lepšie triediť biodpad, kompostovať. Ponúkame vám informácie ako na to, infografiky, tipy pre jednotlivcov, školy, samosprávy a kompostárne, ale aj rôzne vzdelávacie aktivity - kvízy, skladačky, krížovky, komiks či vtipné videá o kompostovaní...

Iniciatívy nulového odpadu môžu podporiť správne nakladanie s odpadom a minimalizovať jeho tvorbu a škodlivosť. Pri príležitosti Medzinárodného dňa nulového odpadu, sme sa rozhodli usporiadať akciu s názvom Dva týždne bez odpadu. 

Počas roka si pripomíname rôzne dni, ktoré majú inšpirovať k ekologickému životu v súlade s možnosťami našej planéty. Deň Zeme (Earth Day), ktorý sa každoročne oslavuje 22. apríla už od roku 1969, má za cieľ upozorňovať širokú verejnosť na nutnosť ochrany životného prostredia. Tento deň začali sláviť v Amerike, v roku 1990 sa k jeho oslave pripojil zvyšok sveta, keď sa stal Medzinárodným dňom Zeme. Deň prekročenia kapacity Zeme (Earth Overshoot Day) nemá pevne stanovený dátum, ale každý rok sa určuje podľa miery prekročenia úrovne, nad ktorou už spotrebávame viac zdrojov, ako je planéta schopná doplniť za rok. Deň trvalej udržateľnosti (Sustainability Day) sa koná každú poslednú októbrovú stredu. Sú aj ďalšie, menej známe dni, čo je však dôležité: mali by sme sa usilovať, aby sa ich posolstvo stalo našou každodennosťou.

Spoločnosť, ktorá žije trvalo udržateľne, uspokojuje svoje potreby bez toho, aby ohrozovala schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. K takej spoločnosti máme veľmi ďaleko - znečistenie, globálne otepľovanie, strata biodiverzity, to všetko narastá, priamo úmerne s tým, ako stúpa naša "životná úroveň" a početnosť. Všetci by sme si priali, aby sa naše deti mali ešte lepšie, bez toho aby sme si niečo museli odopierať. Príroda nám však hrozí a pri súčasnom vývoji je možné, že až ona nám nastaví limity, ktoré môžu byť pre spoločnosť bolestivé. Možno by sme mali prehodnotiť svoje potreby, žiť jednoduchšie a skromnejšie. Potom sa budeme približovať k trvalej udržateľnosti. Skúsme to, krok po kroku.

Treska ulovená v Nórsku sa prepravuje do Číny, aby sa zmenila na filety, a potom ju prepravia späť do Nórska na predaj. Argentínske citróny zapĺňajú regály supermarketov na španielskom pobreží, zatiaľ čo ich lokálne citróny hnijú na zemi. Polovica európskeho hrachu sa pestuje a balí v Keni. Čo však znamená „lokálne“? Aký veľký vplyv má nákup miestnych potravín, oblečenia a ostatných tovarov na naše zdravie a planétu? A prečo je dôležité vedieť viac o tom, odkiaľ to, čo kupujeme pochádza?

V dnešnom konzumnom svete považujeme veci, ktoré používame, aj potraviny, ktorými sa živíme za samozrejmosť. Väčšinou sa nezamýšľame nad tým, odkiaľ pochádzajú, kto a za akých podmienok ich vyrobil. Pravdou je, že tieto podmienky nie sú vždy spravodlivé. Často sa za blahobytom rozvinutých krajín skrýva nedostatok a zneužívanie chudobných ľudí v rozvojových krajinách.  Mnoho obyvateľov v týchto krajinách pracuje v nezdravých podmienkach, za odmenu, ktorá nepostačuje ani na zabezpečenie základných ľudských potrieb. Preto vznikol koncept spravodlivého obchodu – fair trade, ktorý dáva príležitosť na rozvoj a slušné živobytie ľudom z najchudobnejších krajín sveta.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aké chemikálie obsahujú všetky čistiace prostriedky, ktoré doma používame? Mnohé z nich neškodia len prírode, ale aj nášmu zdraviu a navyše prispievajú k tvorbe odpadu. Ako na to ekologickejšie?